Zamestnanosť verejnej správy v tichosti bujnie – len za posledné roky stúpol počet zamestnancov o viac ako 100-tisíc – ako a kedy chce štát konsolidovať v tejto oblasti?
Počet zamestnancov napojených na verejný rozpočet za uplynulých 15 rokov potichu vzrástol o viac ako 100-tisíc. Takýto objem pracovníkov predstavuje náklad na úrovni troch miliárd eur zo štátnej kasy. Vyplýva to z analytického materiálu o zamestnanosti vo verejnej správe, ktorý pripravili zamestnávatelia, združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ). Tí zároveň upozorňujú, že v kontexte konsolidácie verejných financií je nevyhnutné odstrániť prebytočnú zamestnanosť vo verejnej správe, vďaka čomu by štát ušetril sám na sebe a nemusel by opakovane a neudržateľne zvyšovať dane pre domácnosti a podniky.
Verejný sektor na Slovensku zamestnáva podľa údajov Eurostatu 469-tisíc osôb (vrátane dohodárov). Každý piaty človek zamestnaný na Slovensku tak pracuje práve vo verejnom sektore. V posledných rokoch sa naša krajina dokonca dostala v podiele zamestnaných vo verejnom sektore nad priemer krajín Európskej únie (EÚ). Počet zamestnancov napojených na verejný rozpočet tu za uplynulých 15 rokov potichu vzrástol o viac ako 100-tisíc, resp. takmer o tretinu, a to bez reálnej potreby vyšších výkonov v tejto sfére, čo potvrdzuje, že systematické riadenie počtu zamestnancov vo verejnej správe na Slovensku dlhodobo zlyháva. „Od roku 2009 zamestnanosť vo verejnej správe neprestajne rastie, a to bez reálnej potreby vyšších výkonov. Nikto tento nárast nebrzdí a nerealizujú sa ani dostatočné opatrenia na zefektívnenie výkonu činností, ktoré by umožnili pokles zamestnanosti pri zachovaní nevyhnutných činností verejnej správy,“ zdôrazňuje prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga. „Túto skutočnosť sa snažia kompetentní zrelativizovať tvrdeniami, že niektoré subjekty boli „len preradené do verejnej správy“, avšak verejne zdôvodnený nárast zamestnanosti kvôli týmto preradeniam je len približne 60-tisíc osôb. Zamestnanosť vo verejnej správe teda postupne rastie,“
dopĺňa hlavný ekonóm RÚZ, Alexander Karšay.[1]
Značné náklady štátu tak predstavujú práve mzdové náklady na jeho zamestnancov. Podiel priemernej mzdy vo verejnom sektore k súkromnému sektoru postupne rástol a v roku 2022 dosiahol úroveň mediánu EÚ. V dôsledku toho zarábali zamestnanci vo verejnej správe v priemere o 11 % viac ako zamestnanci v súkromnom sektore. Takýto rozdiel je z hľadiska EÚ a aj podľa zistení ÚHP úplne štandardný, aj z dôvodu, že vo verejnej správe pracuje relatívne viac ľudí s vyšším vzdelaním. V rokoch 2023 a 2024 však už rástli mzdy vo verejnom sektore na Slovensku výrazne viac ako v súkromnom sektore. „Je tiež potrebné dodať, že zatiaľ čo priemerná mzda bola v roku 2022 len o 11 % vyššia ako v súkromnom sektore, celkové náklady práce na zamestnanca až o približne 20 %, čo znamená, že vo verejnom sektore sú štedrejšie dobrovoľné sociálne príspevky zamestnávateľov. Preto je pre najbližšie roky 2025 až 2027, poznačené konsolidáciou, namieste šetrenie zo strany štátu práve v tejto oblasti,“ zdôrazňuje Karšay. Únia zamestnávateľov upozorňuje, že odstránenie prebytočnej zamestnanosti by výrazne pomohlo s ozdravovaním verejných financií, bez neustáleho zavádzania nových daňových povinností a zvyšovania tých už existujúcich. „Štát si dal za cieľ ušetriť balík v objeme 7 miliárd eur. Za realizovateľné považujeme zníženie zamestnanosti o 100 tisíc ľudí, čo by verejný rozpočet trvale odbremenilo až o 3-miliardy eur. Zbytočne obsadené miesta vo verejnom sektore škodia všetkým: výkonu ekonomiky a firiem, verejnému rozpočtu, občanom, aj samotným zamestnaným na neproduktívnej pozícii. Vďaka masívnym odchodom do dôchodku môže redukcia pracovných miest vo verejnom sektore prebehnúť aj bez prepúšťania, pričom je však nevyhnutné ju manažérsky riadiť, vysvetľuje viceprezident RÚZ, Vladimír Bakeš.
Zamestnávatelia združení v RÚZ zároveň prinášajú aj návrhy konkrétnych opatrení na zníženie zamestnanosti a mzdových nákladov vo verejnom sektore. Do budúcnosti je potrebné monitorovať vývoj miezd na konkrétnych pozíciách verejného sektora a dbať na to, aby sa príliš neodlišovali od porovnateľných pozícií v súkromnom sektore za účelom stabilizácie pracovnej sily vo verejnej správe. „Máme za to, že platy vysokokvalifikovaných zamestnancov v štátnej správe, učiteľov a pracovníkov v sociálnych službách je potrebné zvýšiť na medzinárodne štandardnú úroveň. Platy vo verejnej správe diferencovať aj z regionálneho hľadiska a komplexne sa pozrieť na to, ktoré pozície sú prebytočné, a takéto škrtať. Jednou z účinných alternatív by bolo aj zásadné zníženie počtu zamestnancov verejnej správy pri reorganizácii procesov a väčšom využití moderných technológií,“ pokračuje Bakeš.
Zamestnávatelia zdôrazňujú, že nezáleží na tom, či sa jedná o políciu, školstvo, samosprávu, štátnu správu alebo štátne podniky. Ak je rezerva a prebytočná zamestnanosť v akejkoľvek inštitúcii, musí byť eliminovaná. V opačnom prípade naša krajina doslova vyhadzuje verejné zdroje z okna a pripravuje sa o produktívny príspevok týchto pracovných síl v sektoroch a pozíciách, kde by boli naozaj prospešné a uplatnili svoje schopnosti. „Príspevok pracovnej sily uvoľnenej z verejného sektora a presunutej do súkromnej ekonomiky by predstavoval približne 2,5 miliardy eur, teda 2 % výkonu ekonomiky. Benefity však nekončia pri tomto výpočte, ale pokračujú ďalej: tieto dodatočné prostriedky vyvolajú ďalšie investície, ďalšie pracovné miesta a ekonomika, ako aj ľudia samotní budú prosperovať, namiesto uviaznutia na neproduktívnej pozícii. Zbytočne obsadené miesta vo verejnom sektore škodia všetkým: výkonu ekonomiky a firiem, verejnému rozpočtu, občanom, aj samotným zamestnaným na neproduktívnej pozícii,“ dopĺňa hlavný ekonóm RÚZ. Redukcia počtu pracovných miest vo verejnej správe nemusí byť podľa RÚZ v najbližších rokoch vôbec bolestivá. Vo veku 59 rokov sú momentálne približne 3 % zamestnancov verejnej správy. Vo veku tesne po 25-ke približne 1 % verejnej správy. Možno teda odhadovať, že každý rok z verejnej správy môžu odísť 2 % zamestnancov bez adekvátnej náhrady mladými zamestnancami. Týmto spôsobom by sa dala dosiahnuť úspora spomínaných 100-tisíc pracovných miest už za 13 rokov. „Musela by byť však sprevádzaná technologickými a automatizačnými opatreniami, ako aj zefektívňovaním procesov, aby nevznikala potreba naberať ľudí naspäť. Existuje tak potenciál, že verejný sektor môže zredukovať počet svojich zamestnancov úplne bez prepúšťania,“ pokračuje prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga. Je tiež nevyhnutné, aby štát pracoval aj na systémoch flexibilných rekvalifikácií, celoživotného vzdelávania, ktoré by mali byť alfou a omegou modernej ekonomiky. Pri takýchto systémoch môže byť presun pracovných síl plynulý a na Slovensku o to viac, že máme dlhodobo zhruba 100-tisíc neobsadených miest. „Pracovná sila by sa mohla veľmi efektívne presúvať aj v rámci verejného sektora, ak by sa uvoľnilo jedno miesto z dôvodu odchodu do dôchodku a druhé by sa zrušilo z dôvodu prebytočnosti alebo automatizácie procesov. Na to by však bola potrebná koordinácia a určitá centralizácia riadenia vo verejnom sektore. Možnosťou je aj systém, pri ktorom by sa práca na uvoľnenom mieste po odchode do dôchodku prerozdelila iným zamestnancom a miesto by tým zaniklo,“ uzatvára jedno z množstva možných riešení prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga.
Návrhy RÚZ pre konkrétne redukčné opatrenia z hľadiska prebytočnej zamestnanosti:
- Reforma procesov činností verejnej správy, digitalizovanie, zefektívňovanie práce
- Zavádzanie moderných softvérových riešení do procesov verejnej správy
- V maximálnej miere uprednostniť a uľahčiť elektronické vybavovanie záležitostí (rodné listy, úmrtné listy, začatie podnikania, platenie poplatkov, prehľadnejšie služby Slovensko.sk, žiadosti o dávky a príspevky)
- Mapy existujúcich procesov, ako prebiehajú a kde je možné automatizovať ich prvky
- Upustiť od merania rýchlosti policajtmi, zavedenie kamerových systémov monitorovania
- Upustiť od vykonávania výmeny tabuliek s evidenčným číslom policajtmi, nahradiť ich administratívnymi pracovníkmi
- Celoslovenský integrovaný systém evidencie vozidiel, úradov práce, cudzineckej polície
- V úradoch štátnej a verejnej správy by vrcholové vedenie a politickí nominanti mali pracovať na najzávažnejších výzvach a spolupracovať s nižšími zamestnancami; nedeje sa to v dostatočnej miere a nižší zamestnanci sú preťažovaní zbytočnými činnosťami
- Všetci zamestnanci, nižšie aj vyššie postavení, by mali byť finančne motivovaní na poskytovanie nápadov na zefektívnenie procesov vo verejnej správe
- Samozrejmosťou by mali byť personálne audity a úsporné opatrenia navrhnuté v revízii výdavkov: zaviesť centralizáciu prierezových činností na ministerstvách, zredukovať zamestnanosť v štátnych podnikoch, v polícii, na vysokých školách, zracionalizovať sieť regionálnych škôl, reorganizovať samosprávy do väčších celkov a centralizovať podporné činnosti samospráv ako účtovníctvo a administratívu
- Pri rušení pracovného miesta okamžite ponúkať zamestnancovi alternatívne pracovné miesto inde vo verejnom sektore (nakoľko sa veľa pracovných miest neustále uvoľňuje, je veľká pravdepodobnosť, že sa zamestnanec dokáže uplatniť inde vo verejnej správe, kde niekto odišiel do dôchodku alebo do súkromného sektora) – je potrebné, aby bol verejný sektor koordinovaný ako jedna inštitúcia
[1]
Nejde o nových zamestnancov, len zmenu štatistickej klasifikácie existujúcich podnikov.
