Analytický komentár RÚZ: slovenská ekonomika zaostáva v mzdách a produktivite, legislatívne zásahy negatívne ovplyvňujú konkurencieschopnosť firiem
Slovensko dlhodobo bojuje s nízkou produktivitou práce, aj to je jeden z hlavných dôvodov prečo naša krajina v porovnaní so zvyškom Európskej únie (EÚ) ťahá za kratší koniec v oblasti miezd. Tie u nás, v porovnaní s ostatnými krajinami, patria medzi najnižšie. Vyplýva to z Analytického komentára Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). Zamestnávatelia upozorňujú, že čísla potvrdzujú, že legislatívne opatrenia, ako je napríklad aj prudké zvyšovanie minimálnej mzdy, ktoré nezohľadňuje úroveň produktivity práce, zhoršujú konkurencieschopnosť firiem a bránia udržateľnému rastu miezd. Zdôrazňujú, že jediným riešením je zamerať sa na systémové zvyšovanie produktivity práce a zlepšovanie konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia, čo umožní zabezpečiť reálny rast miezd a podporu hospodárskeho rozvoja.
Čisté mzdy na Slovensku patria k najnižším v rámci štátov EÚ – v medzinárodných rebríčkoch naša krajina obsadzuje nelichotivé, posledné, miesto spomedzi európskej 27-mičky. Aj napriek prudkému nárastu minimálnej mzdy za posledných desať rokov sa situácia nezlepšuje. Prečo je to tak? Podľa hlavného ekonóma RÚZ, Alexandra Karšaya je problém najmä v nesúlade medzi navyšovaním miezd a reálnym rastom produktivity práce: „Opakované, plošné, navyšovanie miezd legislatívou zo strany štátu v praxi spôsobuje, že platy na Slovensku stúpajú rýchlejšie ako skutočná produktivita práce. Tento prístup k mzdovej politike, v kombinácii s dlhodobo neúnosne vysokým daňovo-odvodovým zaťažením pre firemný sektor spôsobuje, že podniky majú menej možností na zabezpečenie reálneho, zdravého a udržateľného rastu miezd.“ Karšay zároveň zdôrazňuje, že rozdiely v mzdách sú obrovské – v západnej Európe sú čisté mzdy v priemere 2 až 2,5-násobne vyššie než na Slovensku. V krajinách ako Írsko, Švédsko, Francúzsko či Belgicko sú platy zamestnancov dvojnásobné v porovnaní s tými slovenskými. V Nemecku, Rakúsku či Holandsku sú mzdy dokonca približne 2,5-násobne vyššie. Za lepším platovým ohodnotením však netreba ísť ďaleko – postačí aj do okolitých krajín V-4ky. „Pri zohľadnení cenových rozdielov sú mzdy v Česku vyššie o 35 %, v Poľsku o 56 %, a v Maďarsku o 22 %,“ dopĺňa.
Problém nízkej produktivity a vysokého daňového zaťaženia
Podľa analýz je hlavným faktorom zaostávania slovenských miezd oproti západnej Európe práve nízka produktivita práce, ktorá vyjadruje , koľko tovarov a služieb dokážu za rovnaký čas zamestnanci vytvoriť. Čím vyššia produktivita je, tým vyššia je aj efektivita a výkonnosť ekonomiky. Produktivita práce je tiež dôležitá pre rast miezd, pretože pokiaľ výroba produkuje za rovnaký čas viac produktov, zamestnávatelia si môžu dovoliť pracovníkom vyplácať vyššie mzdy. „Zvyšovanie produktivity práce je kľúčom k udržateľnému a kontinuálnemu zvyšovaniu životnej úrovne, pretože umožňuje ekonomike rásť bez toho, aby sa museli zvyšovať náklady alebo inflácia.,“ vysvetľuje viceprezident RÚZ, Robert Spišák. K zvýšeniu produktivity môže prispieť množstvo faktorov, ako je technologický pokrok, zvyšovanie kvality vzdelávania a rozvoj zručností pracovníkov, zlepšenie organizačných procesov alebo investície do inovácií. Krajiny, ktoré dosahujú vyššiu produktivitu práce, zvyčajne majú vyššie mzdy a lepšie hospodárske výsledky.
Okrem nízkej produktivity práce je však na Slovensku problémom aj vysoké daňovo-odvodové zaťaženie miezd, ktoré je jedno z najvyšších v EÚ a dosahuje v priemere 44 % z celkových mzdových výdavkov na zamestnanca. K tomu sa pridávajú aj ďalšie nepriame dane, ako DPH, spotrebné dane a ďalšie poplatky, ktoré tiež limitujú skutočnú výšku mzdy, ktorú občania môžu využiť na svoje výdavky. Väčšina daní a poplatkov tiež celkovo zvyšuje náklady firiem a obmedzuje ich schopnosť vyplácať vyššie mzdy.. Rovnako vysoké daňovo-odvodové zaťaženie pôsobí ako brzda pre investície do nových technológií, inovácií a rozvoj nových pracovných miest, čo je kľúčové pre zvyšovanie produktivity práce a tým aj miezd. „Slovenské firmy v uplynulých rokoch čelili (a stále čelia) enormnému nárastu nákladov, a to nielen v oblasti miezd, ale aj v dôsledku zvýšených daní, odvodov a poplatkov. Tento nárast nákladov znižuje konkurencieschopnosť slovenských firiem a bráni im investovať do rozvoja a zvyšovania mzdy svojich zamestnancov. Situáciu ešte viac komplikuje fakt, že nové povinnosti opakovane prichádzajú bez akejkoľvek relevantnej diskusie so zamestnávateľským sektorom, čo následne negatívne ovplyvňuje celú našu ekonomiku,“ konštatuje Spišák.
Legislatívne zásahy neprinášajú očakávané zlepšenie
Napriek výraznému zvyšovaniu minimálnej mzdy v posledných rokoch a ďalším legislatívnym zásahom ako sú plošné rozširovanie kolektívnych zmlúv, či zavádzanie rôznych príplatkov zo strany zamestnávateľa, nevedú tieto kroky k trvalo udržateľnému zvyšovaniu miezd. Práve naopak, takéto opatrenia vytvárajú negatívny tlak na firemnú konkurencieschopnosť a výkonnosť. „Pri neadekvátnom raste minimálnej mzdy, ktorý je často nad rámec zvyšovania produktivity práce, dochádza k „nákladovému šoku“, ktorý oslabuje pozíciu firiem na trhu a môže mať dlhodobé negatívne dopady na ich schopnosť investovať, inovovať a vyplácať mzdy na primeranej úrovni,“ dopĺňa hlavný analytik RÚZ, Alexander Karšay.
RÚZ upozorňuje, že politici, ktorí tvrdia, že legislatívnymi zásahmi môžu priamo ovplyvniť výšku miezd, sa mýlia. Mzdy sú totiž výsledkom produktivity práce, a tá je priamo spätá s výkonnosťou ekonomiky. Zvyšovanie minimálnej mzdy bez zvýšenia produktivity práce vedie k nežiaducim ekonomickým dopadom, ako je zníženie konkurencieschopnosti firiem, vyššie náklady a nižšie investície do rozvoja, ktoré následne bránia rastu miezd.
Vyššie mzdy si žiadajú zlepšenie produktivity a podnikateľského prostredia
Základným predpokladom trvalého a udržateľného zvyšovania miezd na Slovensku je zvyšovanie produktivity práce a zlepšovanie podnikateľského prostredia. Slovensko musí prijať opatrenia, ktoré podporia rast konkurencieschopnosti firiem, ako aj zníženie daňového a odvodového zaťaženia pre firemný sektor. Podporou inovácií, technologických investícií a zlepšením legislatívneho prostredia pre podnikateľov môžeme dosiahnuť vyšší rast produktivity, ktorý sa následne prejaví v raste miezd. „Vyššia produktivita a zlepšenie podnikateľského prostredia prispejú nielen k vyšším mzdám, ale aj k rastu celkovej konkurencieschopnosti slovenských firiem na medzinárodných trhoch. Vďaka zlepšeniu firemnej výkonnosti sa vytvoria nové pracovné miesta, podporí sa rast zamestnanosti a zvýši sa aj priemerná mzda,“ vysvetľuje viceprezident RÚZ, Robert Spišák. „Naším cieľom je vytvoriť podmienky, ktoré umožnia slovenským firmám rásť, inovovať a vyplácať spravodlivé mzdy, ktoré odrážajú prácu a úspech ich zamestnancov. K tomu je potrebná systematická podpora podnikateľského sektora, reforma verejnej správy a opatrenia na znižovanie administratívnej záťaže, ktoré umožnia firmám prosperovať a prispieť k rastu ekonomiky aj miezd,“ uzatvára.
Návrhy opatrení na zvýšenie miezd v SR[1]
- Minimálnu mzdu už skokovo nezvyšovať, zaviesť mechanizmus, pri ktorom minimálna mzda bude rásť tak ako nominálna produktivita práce, ak sa na nej nedohodnú sociálni partneri.
- Zrušiť rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na spoločnosti, ktoré s týmito zmluvami nesúhlasia. Zamestnanci majú v každej firme možnosť vlastného vyjednávania, minimálna mzda aj Zákonník práce platia pre všetkých.
- Zrušiť povinné príplatky zamestnávateľa na šport a rekreáciu pre zamestnancov. Ponechať len jeho povinnosť vyplácať mzdu.
- Zrušiť kumuláciu príplatkov za prácu cez víkend, v noci a za sviatok, ponechať len príplatok za noc a buď sviatok alebo víkend, ktorý vychádza v danom momente ako výhodnejší pre zamestnanca. Kumulácia troch typov príplatkov za jednu a tú istú vykonanú prácu je absurdným prvkom slovenského Zákonníka práce. Prispieva k nákladom na prácu, ktoré absolútne nekorešpondujú s vykonanou hodnotou.
- Zrušiť stupne náročnosti práce pri minimálnej mzde. Minimálna mzda by mala byť iba minimálna, teda zaručovať určitý minimálny štandard platu a nezasahovať do podnikovej politiky odmeňovania. Firmy vedia najlepšie, ktorého zamestnanca majú odmeniť akou mzdou. So stupňami náročnosti sa spája zbytočná byrokracia, náklady na administráciu systému pre úrady a pre samotné podniky. Zrušenie týchto stupňov by odbúralo zbytočnú byrokraciu, uvoľnilo produktívne zdroje na iné činnosti, prispelo k produktivite práce a tým aj k vyšším mzdám v ekonomike.
- Nesnažiť sa zvýšiť legislatívne všetky mzdy naraz vo veľkom: mzdy vzrastú len postupnou sústredenou prácou, nie na základe zákonného nariadenia.
- Nechať ekonomiku, podnikateľov a zamestnancov voľne pôsobiť, zvyšovať produktivitu práce (opatrenia na zvýšenie produktivity práce sú uvedené v predošlom analytickom komentári).
- Znižovať dane a odvody z práce, ak to dovoľuje rozpočet verejných financií.
- Preferovať redukciu vo verejných výdavkoch, nie zvyšovanie daní a odvodov keď je potrebná konsolidácia verejných financií (ktorá bude potrebná niekoľko desaťročí).
- Čo najviac zo strany štátu podporovať a zjednodušovať aj podnikanie občanov vo forme založenia firmy alebo práce na živnosť. Mzda nie je jediný spôsob ako zarábať a štát by mal mať politiku priateľskú voči zamestnancom, tak isto ako aj voči podnikateľom. Zlepšením podnikateľského prostredia sa zvýšia aj mzdy.
- Potrebná je okrem toho aj zmena v postoji širokej verejnosti: zo spoliehania sa na pomoc štátu smerom k väčšej samostatnosti a zodpovednosti za svoj úspech. Pokiaľ to nie je objektívne nevyhnutné, nebyť závislým na dávkach, dôchodkoch a podpore od štátu. Nebrať vek ako obmedzujúci faktor, rekvalifikovať sa a pomýšľať na vlastný rozvoj aj v strednom či vyššom veku.
- Podporovať kvalitu vzdelávania. Preberať efektívne postupy vzdelávania z rozvinutých európskych krajín. Zapracovávať aj požiadavky zamestnávateľov na obsah vzdelávania. Podporovať rekvalifikáciu a celoživotné vzdelávania ľudí v akomkoľvek veku.
- Podporovať mobilitu pracovnej sily, napríklad štartujúcou podporou nájomného bývania.
