Novela zákona o vysokých školách (VŠ), ktorú predstavilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR spustila lavínu emócií na strane akademickej obce a konečne aktivovala celospoločenskú diskusiu o tom, aká je skutočná úroveň kvality slovenských VŠ a ako sú na život a prácu pripravení ich absolventi. Zatiaľ čo akademická obec sa posledné týždne sústredí na spisovanie petícií a organizáciu protestov proti navrhovaným zmenám, zamestnávatelia, združení V Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ), chcú do diskusie prispieť konštruktívne – prichádzajú preto s konkrétnymi návrhmi ako posunúť slovenské vysoké školstvo vpred a kvalitatívne ho priblížiť na úroveň vyspelých krajín.
Myslíte si, že môže mať systém vzdelávania vplyv na celkovú konkurencieschopnosť krajiny? Predstavte si situáciu, že absolvent, po ukončení vysokoškolského štúdia, príde na pracovný pohovor. Očakáva, že keďže celých päť rokov študoval, patril k najšikovnejším a dosahoval dobré výsledky, nebude preňho problém sa zamestnať a vzhľadom na jeho schopnosti aj získať adekvátny plat. Takúto mzdu by mu rád poskytol aj zamestnávateľ, na oplátku však očakáva, že absolvent príde kvalitne pripravený na požiadavky trhu práce. Realita? Sklamanie na oboch stranách. Vyše 50% percent absolventov slovenských VŠ sa v súčasnosti nedokáže uplatniť v odbore, ktorý vyštudovali a ani v príbuznom odbore. Údaje Eurostatu dokazujú, že Slovensko je spomedzi krajín Európskej únie (EÚ) krajinou, v ktorej za ostatné roky najviac vzrástla prekvalifikovanosť – ľudí s titulom je priveľa, no jednoducho sa ani s titulom nedokážu zamestnať na pozícii určenej pre absolventov VŠ. Situácia však nepraje ani tým absolventom VŠ, ktorým sa podarí zamestnať – rozdiel ich platového ohodnotenia oproti absolventom stredných škôl totiž významne klesá – „mzdový bonus za vysokoškolský titul“ za posledné roky klesol zo 60% na 47%. Celkovo, približne až jedna tretina mladých absolventov s titulom zostáva po skončení štúdia ekonomicky neaktívna a v rámci EÚ sme krajinou s treťou najvyššou mierou ekonomickej neaktivity vysokoškolsky vzdelaných do 39 rokov (teda títo nezarábajú a tak neplatia ani dane). Toto všetko sa následne premieta do oslabenej výkonnosti ekonomiky, nižších príjmov štátu a produktivity domácich firiem i horšej životnej úrovne mladých ľudí. „Vo svetových rebríčkoch stagnujeme, počtom úspešných vysokoškolských inštitúcií nás predbiehajú všetky porovnateľné krajiny. Ročne zo Slovenska odíde takmer 18% najšikovnejších študentov, výsledky testovania PISA dokazujú, že v kompetenciách slovenských absolventov je naša krajina podpriemerná. Nelichotivé čísla a slabé výsledky dosahujeme aj v oblasti získavania grantov a vedy a výskumu. Tieto a mnohé ďalšie verejne dostupné a merateľné ukazovatele nás v oblasti vzdelávania radia na chvost EÚ a do hlbokého podpriemeru krajín OECD. VŠ na Slovensku tvrdia, že sú kvalitné a ich samosprávne riadenie im umožňuje garantovať prínos pre spoločnosť, ktorej potreby údajne vnímajú. Každý z ukazovateľov však jasne dokazuje pravý opak. Z tohto začarovaného kruhu vedie len jediná cesta – zásadná systémová zmena vo fungovaní vysokého školstva a prijímanie opatrení, ktoré zvýšia jeho kvalitu. Cesta nevedie cez konflikt, ale cez spoluprácu na zásadných reformách.“ upozorňuje 1. viceprezident RÚZ, Mário Lelovský.
V tejto súvislosti zamestnávatelia, združení v RÚZ, vítajú, že po rokoch stagnácie prišiel od ministerstva školstva pozitívny impulz, v podobe návrhu novely zákona o vysokom školstve, vďaka ktorému začína byť o túto tému väčší záujem. Na potrebe zmien v systéme fungovania VŠ sa predsa už pred rokmi zhodli všetci zainteresovaní – štát, samosprávy, akademická obec i zamestnávatelia. Tí očakávali, že s reformnou koncepciou prídu samotné VŠ (reforma pritom neznamená postupné a pomalé optimalizovanie). Nič také sa však doposiaľ nestalo. „Je v záujme domácich zamestnávateľov, aby šikovných ľudí udržali na Slovensku a zamestnávali ľudí s kvalitným vzdelaním. Potreby spoločnosti a reálneho výkonu VŠ musia byť prepojené a reálne preukázateľné. Preto prišla iniciatíva v legislatíve, ktorá to má podporiť.“
vysvetľuje Mário Lelovský.
Reprezentácie VŠ však „chránia svoju autonómiu“ a s navrhovanou reformou nesúhlasia. Predloženú novelu zákona už týždne kritizujú, šíria zavádzajúce fakty, organizujú protesty a spisujú petície na jej zrušenie. A to všetko v záujme zachovania súčasného nastavenia systému, ktorý, na základe dokázateľných faktov, nenakladá z verejnými zdrojmi, ktoré od štátu získava, efektívne. „Napríklad celkový počet študentov za posledných desať rokov klesol o 40%, avšak počet zamestnancov VŠ na to nereflektoval a za tento čas sa takmer nezmenil. Kým v roku 2010 chcelo, nad rámec plánovaných kapacít, na VŠ študovať o viac než 27 percent ľudí, vlani sa na štúdium hlásilo už o viac než 20% menej záujemcov, než bola ponúkaná kapacita. Najzaujímavejšie na tom však je, že náklady na jedného študenta sa za toto obdobie viac ako zdvojnásobili...,“ tvrdí Mário Lelovský.
Zamestnávatelia, združení v RÚZ, vypracovali k návrhu novely zákona o vysokom školstve konkrétne návrhy a aj paragrafové znenie pripomienok, ktorými chcú, na základe objektívnych faktov, prispieť ku skvalitneniu systému fungovania vysokých škôl, ako aj schopností a uplatnenia ich budúcich absolventov. Okrem povinnosti, aby VŠ vo svojom poslaní jasne reflektovali svoju vzdelávaciu a výskumnú úlohu, ktorá jednoznačne reaguje na potreby spoločnosti, požadujú zaviesť povinnosť prijímacích skríningových testov pre vstup na všetky vysoké školy a úpravy týkajúce sa navrhovaného zavedenia výkonnostných zmlúv. Tie by mali predstavovať väčšinovú časť dotácií poskytovaných VŠ. Výška prostriedkov by zároveň mala zohľadňovať merateľné ukazovatele kvality poskytovaného vzdelávania danej VŠ a jej pedagógov, úspechov v oblasti vedy a výskumu, potenciál a talent študentov, ktorí sú na školu prijímaní a podobne.
Zamestnávatelia súhlasia s posilnením prepojenia riadenia VŠ na spoločenské potreby, cez zastúpenie externých osobností a právomoci správnych rád, ako ich novela navrhuje. Odmietajú tézu o politizácii riadenia VŠ, ale pre zamedzenie akýchkoľvek pochybností navrhujú ustanoviť mechanizmus, v ktorom minister školstva má právomoc menovať polovicu členov správnej rady len a výlučne na základe nominácií, ktoré mu predložia relevantné reprezentácie sektorov spoločnosti, s ktorými VŠ najviac interaguje – cez produkciu absolventov čiže zamestnávateľské združenia, výskumné a vývojové spolupracujúce organizácie až po pokrytie regionálnych či sektorových potrieb.
Zmeniť by sa mal aj systém riadenia VŠ, ktorý by zaviedol voľby akademických funkcionárov, presadenie skúsených manažérov do riadiacich funkcií, zavedenie priamej zodpovednosti rektora, prípadne dekana. „Jednoznačne tiež odporúčame nastaviť VŠ na konkrétne počty domácich aj zahraničných študentov, optimalizovať počet a veľkosť fakúlt rovnakého zamerania ako aj nákladov na štúdium jednotlivých študijných programov a profesionálne audity,“ uzatvára Mário Lelovský.
