Karol Hric

  • #všetky
  • #sociálny dialóg
  • #tlačové správy
  • #projekty
  • #covid-19
Karol Hric špecialista na sociálne siete

Galavečer RÚZ 2024 - večer plný ocenení

Dňa 29. mája 2024 sa uskutočnil Galavečer Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). Najvýznamnejšia zamestnávateľská organizácia si v rámci neho pripomínala okrúhle, dvadsiate, výročie svojho vzniku. Za týchto dvadsať rokov sme si nielen ako RÚZ, ale aj ako Slovensko prešli viacerými momentmi, ktoré formovali slovenské podnikateľské prostredie. Pri bohatom programe v Slovenskej filharmónii, zamestnávatelia ocenili dvadsať významných osobností, ktoré sa o to zaslúžili či už za prínos pri vzniku a rozvoji Republikovej únie zamestnávateľov, za systémový rozvoj podnikateľského prostredia na Slovensku, alebo za dlhoročnú dôveru a participáciu v Republikovej únii zamestnávateľov.

PRIPRAVTE SA NA NOVÝ ZÁKON O KYBERNETICKEJ BEZPEČNOSTI: IMPLEMENTÁCIA SMERNICE NIS2 V PRAXI

#tlačové správy
Pripravovaná novela zákona o kybernetickej bezpečnosti reaguje na európsku smernicu NIS2, ktorá predstavuje opatrenia na zabezpečenie jednotnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Európskej únii.

Národná správa Green.Smart.Transport.Deal

Stratégia Európskej únie s názvom European Green Deal (Európska Zelená dohoda) predstavila ambiciózne ciele hospodárskeho bloku v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov.

Projekt AdultLearningROSK úspešne ukončený: Výzvy pandémie a celoživotné vzdelávanie v Rumunsku a na Slovensku

Medzinárodný projekt „AdultLearningROSK – Challenges from the pandemics: adult learning in Romania and Slovakia“, ktorého zámerom bolo, aby zamestnávatelia a zamestnanci na Slovensku a v Rumunsku držali krok so zrýchlenou transformáciou sveta práce urýchlenou pandémiou COVID-19 a budovali kapacity na ďalšie riešenie výziev v oblasti rozvoja zručností, úspešne dosiahol svoj záver.

Sumarizačná správa: Národné analýzy o vysielaní pracovníkov v Európe

#sociálny dialóg
Správa predstavuje analýzu vplyvu pandémie COVID-19 na zamestnávanie pracovníkov vysielaných do zahraničia a ich podmienky v Európe. Analýza je založená na národných správach pripravených národnými tímami participujúcimi na európskom projekte „Posting of workers during the COVID-19 pandemic, current challenges, and future prospects“/„Vplyv pandémie COVID-19 na mobilitu pracovníkov a výzvy súvisiace s vysielaním pracovníkov za prácou do inej krajiny“, ktorý financovalo Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť Európskej komisie.

Správa o scenároch vysielania pracovníkov v Európe

#sociálny dialóg
Na základe vývoja pohybu vyslaných pracovníkov v Európe môžeme konštatovať, že v Európe sú približne 3 milióny vyslaných pracovníkov, pričom najväčší podiel na vysielaní majú členské štáty Nemecko a Francúzsko. Je zrejmé, že väčšina pracovníkov pôsobí v stavebnom sektore (NACE F). V roku 2015 bolo v EÚ 2,05 milióna vyslaných pracovníkov (Európska komisia, 2022). Uvedený počet vyslaných pracovníkov vzrástol medzi rokmi 2010 a 2015 o 41,3 %. Je pravdepodobné, že sú čísla ešte vyššie, avšak pandémia Covid-19 výrazne zasiahla do podmienok, ktoré súvisia s konkrétnymi pracovnými zmluvami. Percento vyslaných pracovníkov v rámci celkovej pracovnej sily zostáva v roku 2015 nízke (v priemere 0,9 % celkovej zamestnanosti v EÚ, 0,4 % v ekvivalente plného pracovného času).

Správa o scenároch vysielania pracovníkov v Európe

#sociálny dialóg
Na základe vývoja pohybu vyslaných pracovníkov v Európe môžeme konštatovať, že v Európe sú približne 3 milióny vyslaných pracovníkov, pričom najväčší podiel na vysielaní majú členské štáty Nemecko a Francúzsko. Je zrejmé, že väčšina pracovníkov pôsobí v stavebnom sektore (NACE F). V roku 2015 bolo v EÚ 2,05 milióna vyslaných pracovníkov (Európska komisia, 2022). Uvedený počet vyslaných pracovníkov vzrástol medzi rokmi 2010 a 2015 o 41,3 %. Je pravdepodobné, že sú čísla ešte vyššie, avšak pandémia Covid-19 výrazne zasiahla do podmienok, ktoré súvisia s konkrétnymi pracovnými zmluvami. Percento vyslaných pracovníkov v rámci celkovej pracovnej sily zostáva v roku 2015 nízke (v priemere 0,9 % celkovej zamestnanosti v EÚ, 0,4 % v ekvivalente plného pracovného času).

Green.Smart.Transport.Deal

Green.Smart.Transpor.Deal – je medzinárodný projekt financovaný Európskou úniou, ktorý sa zaoberá zavedením Európskej zelenej dohody v rámci sektoru Doprava. Projekt posilňuje spoluprácu medzi sociálnymi partnermi a podporuje zapájanie pracovníkov do činností súvisiacich s implementáciou nariadení Európskej zelenej dohody. Implementácia Európskej zelenej dohody sa realizuje sociálne zodpovedným spôsobom s prihliadnutím na problematiku životného prostredia, ekonomické záujmy podnikov a sociálne potreby pracovníkov.

Zhrnutie zistení z národných analýz o prehľade literatúry o vysielaných pracovníkoch do zahraničia

#sociálny dialóg
Dokument prezentuje zhrnutie zistení z Národných správ o prehľade literatúry. Cieľom prehľadu bolo pochopiť vedecké poznatky o problematike vysielaných pracovníkov za prácou do zahraničia v kontexte viacerých európskych krajín.

Údaje o projekte a aktivitách v rámci projektu

Projekt „Dohoda o zelenej, inteligentnej doprave“ (Green.Smart.Transport.Deal - GSTD), financovaný EÚ, sa zameriava na posilnenie nadnárodnej spolupráce medzi sociálnymi partnermi s cieľom zlepšiť účasť pracovníkov na činnostiach vykonávaných v podnikoch pri implementácii Európskej zelenej dohody (EGD) v sektore dopravy. Zameriava sa aj na rozvíjanie týchto aktivít spoločensky zodpovedným spôsobom s ohľadom na práva pracovníkov, zamestnávateľov a životného prostredia.

Vzdelávanie dospelých a rozvoj zručností v kontexte transformácie práce - Záverečná konferencia medzinárodného projektu AdultLearningROSK

#tlačové správy
Dňa 28. mája 2024 sa pod záštitou Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) a Fakulty sociálno-ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne v priestoroch Grand Hotel River Park Bratislava uskutočnila záverečná konferencia medzinárodného projektu AdultLearningROSK - Challenges from the pandemics: adult learning in Romania and Slovakia. Záverečná konferencia zdôraznila potrebu prispôsobovania vzdelávania dospelých novým výzvam, ktoré priniesla pandémia COVID-19. Diskusie sa sústredili na dôležitosť celoživotného vzdelávania, up-skillingu a re-skillingu v reakcii na meniace sa potreby pracovného trhu a na rolu digitálnych zručností v budúcnosti, ktorá sa stále viac zameriava na zelené technológie a udržateľný rozvoj.