Foto: HNonline.sk
Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) reagujú na tzv. ozdravný plán verejných financií, ktorý pred niekoľkými dňami predstavila vláda. Upozorňujú, že balík opatrení, ktorý je vládou označovaný ako „konsolidácia verejných financií“ je primárne zameraný na zásadné zvyšovanie príjmov do štátneho rozpočtu, zatiaľ čo na výdavkovej strane počíta len s minimálnym znižovaním výdavkov. Viacero opatrení však napriek tomu hodnotia pomerne pozitívne.
Konsolidačný plán, ktorý v utorok predstavila vláda, obsahuje opatrenia zamerané na zníženie deficitu rozpočtu verejných financií do roku 2027 pod 3% hrubého domáceho produktu (HDP). Už od januára budúceho roku preto vstúpia do platnosti viaceré konsolidačné opatrenia, ktoré majú podľa vlády zabezpečiť „ozdravenie“ verejných financií.
Zamestnávatelia združení v RÚZ v tejto súvislosti upozorňujú, že konsolidačný plán so zástupcami zamestnávateľov konzultovaný nebol, a to aj napriek tomu, že o stretnutie a odbornú diskusiu s vládou opakovane žiadali. O podrobnostiach balíka, ktorý bude mať zásadný dopad na celé podnikateľské prostredie, sa tak dozvedeli až z médií. „Až po tom čo vláda verejne predstavila konsolidačné opatrenia bola v tejto veci na pondelok (23. 9. 2024) zvolaná mimoriadna Hospodárska a sociálna rada. Takýto prístup považujeme za nekorektný a v rozpore s platnými zákonmi (napr. zákone o tvorbe právnych predpisov), ako aj so znením Memoranda o spolupráci, ktoré sme pred niekoľkými týždňami podpísali spoločne s premiérom,“ konštatuje na margo spôsobu prijímania kľúčovej legislatívy prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga. Upozorňuje, že priemysel, ktorý je kľúčovým odvetvím ekonomiky, dnes čelí extrémnym nákladom spojeným s dekarbonizáciou, zelenou agendou a vysokými cenami energií. V tomto prostredí by bolo žiadúce pracovať na spôsoboch zníženia cien energií. V príkrom kontraste s touto potrebou je však plánované extrémne zaťaženie energetického sektora ďalšou odvodovou povinnosťou, čo sa nevyhnutne odrazí vo vyšších cenách pre domácnosti aj podniky. „Priemyselné podniky budú pri týchto nákladoch už úplne paralyzované z hľadiska svojej schopnosti inovovať a zvyšovať produktivitu. Zvyšovanie daňového zaťaženia sa pritom premietne aj do vyšších cien energií ako pre podniky, tak aj pre domácnosti,“ spresňuje Kiraľvarga.
Čo sa týka samotných opatrení, zamestnávatelia zdôrazňujú, že balík opatrení, ktorý je vládou označovaný ako „konsolidácia verejných financií“ je primárne zameraný na zásadné zvyšovanie štátneho príjmu (až o 2,4 miliardy eur), pričom na výdavkovej strane počíta so znížením výdavkov o 670 miliónov eur, čo predstavuje značný nepomer. „Máme za to, že štát by v rámci konsolidácie mal klásť väčší dôraz práve na šetrenie na výdavkovej strane,“ vysvetľuje Kiraľvarga.
Únia zamestnávateľov rozdelila predstavené opatrenia do troch kategórií. Prvou z nich sú opatrenia zamerané na zvyšovanie príjmov do štátneho rozpočtu prostredníctvom zavádzania nových daňových a odvodových povinností. Najväčšie výnosy si vláda sľubuje od zvýšenia dane z pridanej hodnoty (DPH) z 20% na 23%, a to až na úrovni vyše 900 miliónov eur. Približne 700 miliónov eur má do štátnej kasy priniesť aj zavedenie transakčnej dane zo všetkých platieb, ktoré sa od 1. januára dotkne všetkých právnických osôb na Slovensku, ako aj fyzických osôb podnikateľov. Zvýšiť sa má aj sadzba dane z príjmu pre právnické osoby. „Tieto opatrenia budú mať negatívny dopad prakticky na celé podnikateľské prostredie a kľúčové podniky slovenského hospodárstva. Zvýšenie daňového zaťaženia prispeje k pribrzdeniu ekonomického rastu aj k zvýšeniu inflácie pre bežných občanov. Inflácia sa opäť môže priblížiť až k úrovni 5 %,“ vysvetľuje prezident RÚZ. Daň z finančných transakcií negatívne ovplyvní obzvlášť podnikateľov s vysokým obratom a nízkymi maržami, ktorým zásadne zníži ziskovosť a zasiahne ich podnikanie. Nové zdanenie tiež môže odradiť niektoré zahraničné firmy od podnikania v našej krajine. Dnes je zároveň pomerne jednoduché zmeniť sídlo firmy, a práve z toho dôvodu môže transakčná daň spôsobiť odchod mnohých firiem za hranice.
Druhou kategóriou sú opatrenia zamerané na podporu podnikateľského prostredia, ktorými chce vláda čiastočne kompenzovať novozavedené daňové a odvodové povinnosti, ako je zníženie dane z príjmu pre menšie firmy či zvýšenie hranice zdaniteľného príjmu pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). „Čo sa týka tejto kategórie opatrení – tie možno v princípe vnímať pozitívne, pretože pre mikro a malé podniky či živnostníkov budú predstavovať adresnú pomoc/úľavu,“ spresňuje Miroslav Kiraľvarga. Tieto opatrenia, ktoré znížia daňovú povinnosť menších podnikateľov, sú však v celkovo iba vo výške 86 miliónov eur.
Treťou kategóriou sú úsporné opatrenia na výdavkovej strane rozpočtu – teda v preklade položky, v ktorých chce na sebe ušetriť aj samotný štát. V tejto kategórii zamestnávatelia identifikovali len tri konkrétne položky. Tými je zníženie personálnych výdavkov na zamestnancov v štátnej správe (124 miliónov eur), spomalenie valorizácie platov zdravotníkov (259 miliónov eur) a zníženie výšky rodičovského dôchodku (287 miliónov eur). „Celkovo teda ide o úsporu v hodnote 670 miliónov eur, čo oproti očakávaným príjmom, ktoré chce vláda získať zavedením nových daňových povinností v hodnote viac ako 2,4 miliardy eur predstavuje značný nepomer. Od komplexnej konsolidácie verejných financií, na ktorej vláda pracovala takmer rok, by sme očakávali väčšiu ambicióznosť a škrtanie práve na výdavkovej strane rozpočtu,“ zdôrazňuje Kiraľvarga. Redukcia výdavkov je pre ekonomiku prospešnejšia, nakoľko nezasahuje ekonomický rast ani tvorbu pracovných miest tak výrazne ako zvýšené dane. Výdavková strana by teda mala hrať v konsolidácii dôležitejšiu úlohu.
Zamestnávatelia združení v RÚZ preto dôrazne apelujú na vládu, aby pri navrhovaní a prijímaní legislatívnych opatrení začala postupovať v súlade so zákonom a platnými predpismi. Rovnako tak vyzývajú jednotlivých vládnych predstaviteľov, aby pred definitívnym schválením konsolidačného balíka dôsledne vyhodnotili všetky dopady, ktoré na slovenskú ekonomiku, podniky, ale aj domácnosti nepochybne bude mať.