Hlavnou témou utorkového stretnutia zamestnávateľov združených v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) s ministerkou hospodárstva SR, Denisou Sakovou, boli možnosti užšej spolupráce zástupcov zamestnávateľského sektora s ministerstvom hospodárstva pri riešení aktuálnych výziev, ktorým čelí slovenský priemysel. Zamestnávatelia v rámci stretnutia s ministerkou diskutovali aj o možnostiach realizácie reformy energetiky, cenotvorbe či nevyhnutnosti prijímania takých legislatívnych zmien, ktoré minimalizujú možné negatívne dopady na slovenský priemysel a jednotlivé podniky, a tiež zabezpečia ich udržateľnú transformáciu bez ohrozenia ich konkurencieschopnosti.
Zdroj: RÚZ
Zamestnávatelia združení v RÚZ v rámci stretnutia zdôraznili, že domáce podniky aj v závere minulého roka platili za energie podstatne viac ako ich konkurenti z tretích krajín, čo predstavuje zásadnú konkurenčnú nevýhodu a oslabuje domáci priemysel. Vysoké náklady európskym podnikom totiž predražujú výrobu, a tak oslabujú ich konkurencieschopnosť a postavenie na globálnom trhu. „Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou cenou elektriny pre priemyselných odberateľov, a to aj napriek energetickému mixu výroby elektriny,“ vysvetľuje prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga. Situáciu pritom ešte viac skomplikuje plánovaná dekarbonizácia priemyslu. Aj z tohto dôvodu preto zamestnávatelia s ministerkou diskutovali o realizácii opatrení, ktoré by zabezpečili aspoň čiastočnú stabilizáciu situácie. Za kľúčovú považujú ponechať tarify platené energeticky náročným priemyslom na úrovniach minimálne porovnateľných s našou konkurenciou. Ministerka hospodárstva Denisa Saková uviedla: „Rozumiem obavám zamestnávateľov o konkurencieschopnosť slovenských podnikov. Našou prioritou je stabilizovať ceny energií a zaviesť systémové opatrenia, ktoré pomôžu aj energeticky náročným odvetviam.“
Zdroj: RÚZ
Zamestnávatelia sa zhodujú na tom, že Európska únia potrebuje zásadnú reformu energetického trhu, vrátane cenotvorby či dostupnosti energetickej infraštruktúry a sietí. S realizáciou potrebných zmien a podporou pre priemysel je však nevyhnutné počítať aj na Slovensku. „Ako príklad systémovej pomoci možno uviesť kompenzácie za nepriame náklady za náklady na povolenky CO2 premietnuté do finálnej ceny elektriny. Na Slovensku sme síce tento mechanizmus prijali už niekoľko rokov dozadu, prostriedky, ktoré sme na tento účel vyčlenili a minuli, však boli doslova zanedbateľné a oveľa nižšie ako napr. v Česku alebo v Poľsku, a to napriek vysokému prebytku v Environmentálnom fonde, ktorý sa napĺňa práve príjmami z nákupov emisných povoleniek zo strany priemyslu,“ dopĺňa Kiraľvarga. Na tému dekarbonizácie a kompenzácií pre priemysel Saková dodala: „Je neakceptovateľné, aby slovenské podniky čelili nevýhodným podmienkam v porovnaní so susednými krajinami, a preto budeme hľadať riešenia, ktoré zabezpečia spravodlivú podporu.“
Zdroj: RÚZ
Témou stretnutia bolo aj nastavenie verejnej politiky. V súvislosti s jej nastavením ministerka zdôraznila dôležitosť sociálneho dialógu a konzistentnej spolupráce s podnikateľským sektorom: „Spätná väzba od zamestnávateľov je pre nás kľúčová. Spolupráca s RÚZ je príkladom toho, ako môže vláda spoločne so sociálnymi partnermi formovať politiku, ktorá zohľadňuje potreby všetkých zainteresovaných strán.“
Zdroj: RÚZ
Zamestnávatelia v tejto súvislosti zdôraznili, že pri tvorbe novej legislatívy, ale aj následnej realizácii jednotlivých opatrení by mala vláda vždy rozhodovať v prvom rade na základe objektívnych dôkazov, dát a faktov. Za rovnako dôležitý považuje únia aj skutočne funkčný sociálny dialóg vlády so sociálnymi partnermi. „Stretnutia s ministerkou hospodárstva patria od nástupu novej vlády k tým najkonštruktívnejším, čo si veľmi vážime. Veríme, že sa k takémuto stavu dopracujeme aj s ďalšími predstaviteľmi vlády,“ uzatvára prezident RÚZ.
Zdroj: RÚZ