Zamestnávatelia sa stretli s guvernérom Národnej banky Slovenska

Zamestnávatelia sa stretli s guvernérom Národnej banky Slovenska – diskutovali najmä o ekonomickom vývoji Slovenska v kontexte konsolidácie

Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) sa dnes stretli s guvernérom Národnej banky Slovenska, Petrom Kažimírom. Spoločne diskutovali o záveroch prezentovaných v strednodobej predikcii NBS o vývoji ekonomického prostredia na Slovensku v kontexte aktuálnych výziev v podobe konsolidácie verejných financií (VF) zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia podnikov či výrazného rastu inflácie.

Zdroj: Peter Brichta

Napriek tomu, že snáď všetci si na Slovensku uvedomujú nevyhnutnosť konsolidácie VF a postupného znižovania dlhu, existuje viacero spôsobov, akým je možné ozdravenie financií zabezpečiť. Sociálni partneri v súvislosti s konsolidáciou vláde opakovane prízvukovali, že namiesto nekontrolovateľného zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia pre podniky a domácnosti je nevyhnutné uťahovať opasok aj na výdavkovej strane rozpočtu. Aj napriek tomu je však výsledkom konsolidačný balík, ktorý počíta so zvýšením príjmov do štátnej kasy na úrovni 2,4 miliardy eur. Z vlastných výdavkov však vláda vyškrtá len 670 miliónov eur. Zamestnávatelia preto v diskusii s guvernérom NBS oprávnene zdôraznili, že takýto prístup je z hľadiska fungujúcej ekonomiky krajiny dlhodobo neudržateľný. „Ísť cestou opakovaného zvyšovania daní a odvodov je pre vládu najkratšia, no pre ekonomiku zároveň najničivejšia cesta. Otázkou, na ktorú však nikto odpovedať nechce je či a dokedy takéto zásahy podniky a domácnosti ešte utiahnu,“ konštatuje prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga. Ten zároveň dopĺňa, že pokiaľ bude štát rok čo rok plátať diery v rozpočte novými daňami a poplatkami, domácnostiam len v najbližších pätnástich rokoch ukrojí z príjmov 10%-15%. Pokiaľ by sa rozhodol ísť výhradne cestou vyberania firemných daní, tieto by celkovo vzrástli minimálne o 35% čo by malo na slovenskú ekonomiku deštrukčný dopad. „Máme za to, že práve úlohou NBS ako odbornej autority by malo byť otvorene komunikovať jednotlivé riziká a zdôrazňovať nevyhnutnosť konsolidácie na výdavkovej strane rozpočtu, a to aj vrátane nepopulárneho škrtania v dôchodkovej oblasti,“ spresňuje Kiraľvarga.

Zdroj: Peter Brichta

Štatistické údaje potvrdzujú, že výkonnosť európskeho priemyslu už niekoľko rokov klesá. V porovnaní s konkurentmi však slovenské podniky dlhodobo ťahajú za kratší koniec lana – nepredvídateľné a nekontrolovateľné zásahy do podnikateľského prostredia ich totiž stavajú do značnej konkurenčnej nevýhody. Aké dôsledky podľa odborníkov na slovenskej ekonomike zanechá zavedenie avizovanej transakčnej dane? A neminie sa podľa nich účinkom, ktoré vláda deklaruje?

Zamestnávatelia s guvernérom diskutovali aj o nepriaznivom demografickom vývoji a výraznom starnutí populácie. Tieto faktory už dnes negatívne ovplyvňujú pracovný trh, avšak ich negatívne dopady budú v budúcnosti ešte výraznejšie. Podľa predikcií NBS bude výrazné starnutie populácie na Slovensku témou minimálne najbližšie 3 desaťročia. Prakticky všetky odvetvia národného hospodárstva sa pritom už dnes boria s akútnym nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. Situáciu ešte viac komplikujú aj predčasné odchody do dôchodkov, ktoré sú pre zamestnancov výhodnejšie než zotrvanie na pracovnom trhu. „Nebolo by preto namieste začať diskutovať o zvýšení veku odchodu do dôchodkov a výraznejšej redukcii štátnych výdavkov? Nie je načase zrušiť predčasné dôchodky, keď je veľký nedostatok pracovnej sily a oslabujeme týmito odchodmi celé odvetvia ekonomiky?“, pýta sa 1. viceprezident RÚZ, Mário Lelovský. Ten zároveň dopĺňa, že samotná NBS očakáva v rokoch 2025 a 2026 ďalšie zvyšovanie miery nezamestnanosti. Z akých dôvodov, a aký podiel na tom majú jednotlivé konsolidačné opatrenia či zvyšovanie daňového zaťaženia práce však nie je jasné.

Zdroj: Peter Brichta

Zamestnávatelia združení v RÚZ v rámci diskusie zdôraznili aj fakt, že zefektívňovanie jednotlivých procesov v rámci verejnej správy taktiež prispieva k šetreniu na výdavkovej strane rozpočtu. V tomto kontexte poukázali aj na to, že by bolo načase štatistiky produkovať na základe údajov zo Sociálnej poisťovne a nie z výkazov štatistického úradu, ktoré opakovane zaťažujú podnikateľov byrokraciou. Rovnako tak by podľa nich štát mal začať aktívne a plnohodnotne využívať výkazy pre DPH a ďalšie administratívne zdroje údajov na zisťovanie štátnej štatistiky. Tie by mohli znamenať nielen menej záťaže pre podniky, ale najmä vyššiu efektivitu a úsporu nákladov na strane štátu .