(V Bratislave, 26.10.2021)
Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) predstavilo reformné iniciatívy pre vysoké školstvo vo forme novely vysokoškolského zákona. Od zmien si sľubuje predovšetkým výrazné zvýšenie kvality vzdelávania, ktoré sa má prejaviť na lepšom uplatnení sa absolventov na trhu práce a celkové zatraktívnenie štúdia na slovenských vysokých školách (VŠ). Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) reformné aktivity v tejto oblasti vítajú a súčasne upozorňujú, že dlhodobo sa zhoršujúci stav vysokého školstva si vyžaduje zásadné a systémové reformy – viaceré opatrenia, s ktorými ministerstvo školstva prichádza, považujú za potrebné a dobré, no nie dostatočné.
Zamestnávatelia, združení v RÚZ, vítajú snahu ministerstva školstva začať s reformou vysokých škôl. Mnohé z navrhovaných opatrení, ako napríklad úprava systému riadenia VŠ a posilnenie manažérskej úlohy rektora či rozdelenie VŠ podľa ich poslania a kvality RÚZ podporuje, keďže sú v prospech profesionálnejšieho riadenia, transparentnejšieho a efektívnejšieho financovania VŠ, a tiež zlepšenia ich kvality a výkonnosti. „Na vynakladanie verejných zdrojov a ich účelnosť by mali dozerať tí, ktorí ich reprezentujú, nie tí, ktorí ich spotrebúvajú. Každá vysoká škola by si mala zadefinovať svoje poslanie, úlohy a ciele v súlade s očakávaniami a požiadavkami spoločnosti a v prospech úspešnej budúcnosti absolventov. Ciele by mali byť pre spoločnosť zrozumiteľné a vyhodnocovanie ich plnenia verejne dostupné,“ tvrdí prvý viceprezident RÚZ, Mário Lelovský.
Na druhej strane, na to, aby sa slovenské školstvo vymanilo z dlhodobo zlej situácie, v ktorej sa už roky nachádza, bude potrebné urobiť oveľa viac. Mário Lelovský v tejto súvislosti upozorňuje na to, že vysoké školy na Slovensku rok čo rok produkujú desaťtisíce absolventov, ktorí nie sú, ani po piatich rokoch štúdia, pripravení na reálne požiadavky trhu práce a zamestnávateľov. Celkovo je to viac ako polovica všetkých absolventov, ktorí nepracujú v odboroch, ktoré vyštudovali, čo znamená obrovské plytvanie verejnými zdrojmi a neumožňuje plnohodnotné uplatnenie a kvalitný život absolventov. Štúdium na slovenskej vysokej škole teda s najväčšou pravdepodobnosťou predstavuje jednoduchú cestu k titulu, no neprináša pre absolventa a spoločnosť očakávanú pridanú hodnotu. Najšikovnejší, ktorí majú záujem o kvalitné štúdium, zase odchádzajú za štúdiom do zahraničia – a ani po jeho skončení sa už väčšinou nechcú vrátiť späť. „Reprezentácie vysokých škôl túto situáciu roky len pozorujú avšak neprichádzajú so žiadnymi návrhmi na opatrenia, ktoré by nelichotivý stav vysokého školstva zmenili. Naopak, návrhy na systémové zmeny predložili zástupcovia zamestnávateľov ako aj odborárov už v roku 2018. Vzhľadom na to sme očakávali, že vláda, po viac ako roku príprav, predstaví balík podstatne zásadnejších systémových zmien v oblasti vysokých škôl,“ vysvetľuje.
RÚZ v tejto súvislosti očakáva predovšetkým jasnú definíciu poslania jednotlivých VŠ a ich postoja k očakávaniam spoločnosti, zamestnávateľov no najmä mladých ľudí. Študenti a absolventi by zároveň podľa zamestnávateľov mali byť súčasťou hodnotiaceho procesu a mali by mať priestor na vyjadrenie vlastných pripomienok, návrhov a riešení. Pri financovaní jednotlivých vysokých škôl by mala rozhodovať predovšetkým ich kvalita a výkonnosť, teda hodnota výstupu ich činnosti, absolventa, či výsledkov výskumu, tak ako je tomu pri každej činnosti financovanej z verejných zdrojov. „Vítame, že ministerstvo školstva navrhuje zavedenie kvalitatívneho hodnotenia výskumnej činnosti VŠ a verejných výskumných inštitúcií. Veríme, že hodnotenie konečne stanoví jasné ukazovatele kvality a ukáže, kto a aký prospešný výskum a vývoj na Slovensku realizuje,“ tvrdí prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga.
Návrh ministerstva školstva počíta aj s možnosťou doplnenia možnosti financovania VŠ na základe napĺňania vopred dohodnutých výkonových parametrov, avšak tie bližšie nekonkretizuje. „Parametre výkonov by mali zohľadňovať konkrétne plnenie spoločenskej objednávky, požiadaviek trhu práce, uplatniteľnosť absolventov, účasť študentov v medzinárodných projektoch, možnosť získať štipendiá na špičkových zahraničných školách, produktivitu a pridanú hodnotu výskumu a vývoja a podobne,“ zdôrazňuje. Jednoznačne by podľa neho malo byť definované aj nastavenie využitia a účelnosti nakladania s verejnými zdrojmi, vrátane dodatočných zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti.
RÚZ pokladá práve v kontexte Plánu obnovy a odolnosti nadchádzajúce obdobie za kľúčové pre skoncovanie s otáľaním v reformách vysokého školstva a je pripravená aktívne participovať v ďalšej diskusii o konkrétnych krokoch, ktoré zabezpečia pre budúcich absolventov perspektívu a kvalitné uplatnenie sa aj v meniacich sa podmienkach na európskom trhu spojených s digitalizáciou a transformáciou všetkých povolaní a sektorov. Spoločným cieľom a úlohou je totiž také nastavenie systému vysokého školstva, vďaka ktorému si každý absolvent nájde plnohodnotné uplatnenie.