Terciárne – teda vyššie odborné a vysokoškolské – vzdelávanie je v posledných rokoch na Slovensku pod veľkým politickým a spoločenským tlakom.
Nespokojní sú zamestnávatelia, ktorí poukazujú predovšetkým na zlú odborovú štruktúru absolventov, ale aj na ich nedostatočnú pripravenosť pre prax. Kvôli nízkym mzdám, nie najlepším podmienkam na vedeckú a výskumnú činnosť, a tiež kvôli nízkej úrovni vstupných znalostí a kompetencií študentov, ktorí prichádzajú na vysoké a vyššie odborné školy sú zase nespokojní pedagógovia. V neposlednom rade sú nespokojní aj samotní študenti, a to nielen s podmienkami na štúdium, ale aj s prístupom pedagógov a s úrovňou prípravy na ich profesionálnu dráhu.
RÚZ dlhodobo upozorňuje, že dopady zlého stavu terciárneho vzdelávania pre konkurencieschopnosť krajiny a trvalú udržateľnosť významných funkcií spoločenského života, ako je napríklad rozvoj vedy a výskumu, ku ktorým terciárne vzdelávanie zásadným spôsobom prispieva, sú pre Slovensko ohrozujúce.
RÚZ predložila odbornej aj širokej verejnosti dokument "Koncept reformy terciárneho vzdelávania na Slovensku z pohľadu RÚZ" Ide o návrh reforiem, ktorý je výsledkom dlhodobej spolupráce a diskusií s ďalšími zamestnávateľskými organizáciami, ako aj s mnohými predstaviteľmi vysokých škôl a nezávislými analytikmi. Navrhovaná reforma počíta so zachovaním súčasnej úrovne dostupnosti terciárneho vzdelávania, avšak v štátom financovanej štruktúre, ktorá sa z hľadiska priemernej dĺžky terciárneho vzdelávania približuje priemeru krajín OECD a z hľadiska odborného zamerania a stupňa kvalifikácie pružnejšie reaguje na potreby spoločnosti, resp. trhu práce.
RÚZ chce získať čo najširšiu podporu pre zlepšenie úrovne terciárneho vzdelávania, a preto predkladá dokument do celospoločenskej diskusie. Verí, že práve to pomôže zvýšiť kvalitu súčasnej diskusie o školstve, a tiež výrazne prispeje k presadeniu potrebných zmien na Slovensku.
To, že svet sa nachádza v procese štvrtej priemyselnej revolúcie, je nespochybniteľný fakt. Zmeny, ktoré doposiaľ tieto priemyselné revolúcie priniesli, mali radikálny dopad na zamestnancov. Veľká časť pracovných miest zanikla, ešte väčšia časť však vznikla a ďalšie zase prešli výraznou zmenou požiadaviek na kvalifikácie. Skúsenosti ukazujú, že priemyselná revolúcia nie je „strašiak“, viac pracovných miest vzniklo, než zaniklo, avšak zároveň platí, že možnosti, ktoré priniesla dokázali naplno a vo svoj prospech využiť len tí, ktorí boli na jej príchod pripravení. Zamestnávatelia museli v záujme prežitia a udržania si konkurencieschopnosti držať krok s dobou, zamestnanci zase čelili nutnosti rozšíriť svoje schopnosti a osvojiť si nové pracovné postupy.
To, že svet sa nachádza v procese štvrtej priemyselnej revolúcie, je nespochybniteľný fakt. Zmeny, ktoré doposiaľ tieto priemyselné revolúcie priniesli, mali radikálny dopad na zamestnancov. Veľká časť pracovných miest zanikla, ešte väčšia časť však vznikla a ďalšie zase prešli výraznou zmenou požiadaviek na kvalifikácie. Skúsenosti ukazujú, že priemyselná revolúcia nie je „strašiak“, viac pracovných miest vzniklo, než zaniklo, avšak zároveň platí, že možnosti, ktoré priniesla dokázali naplno a vo svoj prospech využiť len tí, ktorí boli na jej príchod pripravení. Zamestnávatelia museli v záujme prežitia a udržania si konkurencieschopnosti držať krok s dobou, zamestnanci zase čelili nutnosti rozšíriť svoje schopnosti a osvojiť si nové pracovné postupy.
Peter Fečík
manažér
V RÚZ pôsobí už viac ako desať rokov, pričom hlavnou oblasťou jeho záujmu je systém vzdelávania v širšom i užšom slova zmysle. Vďaka rokom praktických skúseností sa v RÚZ vypracoval na pozíciu manažér...