Stretnutie s ministrom životného prostredia

Zdroj: RÚZ/Peter Brichta

Zamestnávatelia sa stretli s ministrom životného prostredia – diskutovali o kľúčovej európskej klimatickej legislatíve a transformácii, čerpaní zelených eurofondov, dekarbonizácii či o odpadovom hospodárstve

(V Bratislave, 19. 12. 2023)

Hlavnými témami stretnutia zamestnávateľov, združených v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ), s podpredsedom vlády a ministrom životného prostredia SR Tomášom Tarabom boli záväzky Slovenska voči dohodám na úrovni Európskej únie (EÚ) a realizácia kľúčových reforiem v oblasti životného prostredia s presahom na domáci podnikateľský sektor. Zamestnávatelia v rámci stretnutia s ministrom diskutovali aj o nevyhnutnosti prijímania takých legislatívnych zmien, ktoré minimalizujú možné negatívne dopady na slovenský priemysel a jednotlivé podniky, a tiež zabezpečia ich udržateľnú transformáciu bez ohrozenia ich konkurencieschopnosti.

Zdroj: RÚZ/Peter Brichta

Zamestnávatelia združení v RÚZ považujú problematiku životného prostredia za významnú. Reformy v tejto oblasti však majú takmer vždy zásadný dopad na podnikateľské prostredie, a z tohto dôvodu je podľa RÚZ nevyhnutné, aby bol pri prijímaní potrebných legislatívnych zmien rešpektovaný partnerský sociálny dialóg vlády a dotknutých subjektov. „O nastavovaní verejnej politiky by sa malo vždy rozhodovať na základe objektívnych dôkazov, dát a faktov, ktoré by mali byť zohľadnené nielen pri tvorbe novej legislatívy, ale aj realizácii jednotlivých opatrení,“ zdôrazňuje prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga. Ten tiež upozornil na nevyhnutnosť dodržiavať pri prijímaní zákonov zásadu „one in – two out“, teda jednu reguláciu s dopadom na podnikateľské prostredie prijať a dve staršie regulácie odstrániť. Za rovnako dôležité považuje únia zamestnávateľov aj to, aby vláda aktívne predchádzala tzv. „goldplatingu“. „Je nevyhnutné dbať na to, aby na Slovensku nedochádzalo k zavádzaniu povinností nad rámec ustanovení únie, nakoľko tie v konečnom dôsledku stavajú slovenské podniky na európskom trhu do značnej konkurenčnej nevýhody.“ „Máme eminentný záujem na tom, aby investori zo Slovenska neodchádzali kvôli tomu, že na Slovensku sú prieťahy v konaniach nad rámec platnej legislatívy. Preto pripravujeme novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorá bude v súlade s medzinárodnými environmentálnymi normami,“ dopĺňa Tomáš Taraba, podpredseda vlády a minister životného prostredia SR.

Zdroj: RÚZ/Peter Brichta

Kľúčovou témou stretnutia bol aj postupný a zodpovedný prechod k nízko-uhlíkovej ekonomike spolufinancovaný z prostriedkov EÚ či dekarbonizácia priemyslu a s ňou súvisiace rozumné nastavenie energetického mixu, ktoré zahŕňa všetky obnoviteľné zdroje energií. „Slovensko patrí k štátom s najčistejšou výrobou elektrickej energie na svete. Pre dosiahnutie ďalšieho zníženia emisií skleníkových plynov potrebujeme podporovať investície do obnoviteľných zdrojov energie na financovanie čistých zdrojov energie, kde dominuje jadrová energia a výroba energie z vody,“ konštatuje Taraba. Zamestnávatelia s ministrom životného prostredia diskutovali aj o zelenej a digitálnej transformácii podnikov a s ňou súvisiacou potrebou zabezpečiť na Slovensku dostatok kvalifikovaných pracovníkov, ktorí podnikom v tejto oblasti pomôžu. „Naša krajina by sa v tomto smere mala inšpirovať od “zelenších” krajín, a teda zabezpečiť prípravu odborníkov potrebných na tzv. Zelenú agendu, ktorá bude intenzívne narastať, aby ju boli podniky schopné zvládnuť. Potrebné zdroje na rekvalifikáciu ľudských zdrojov sa dajú nájsť v Programe Slovensko a zamestnávatelia sú pripravení sa prostredníctvom Aliancie sektorových rád podieľať na nastavení potrebných vzdelávacích programov,“ upozorňuje 1. viceprezident RÚZ, Mário Lelovský. V tejto súvislosti zamestnávatelia s ministrom diskutovali aj o možnostiach efektívnejšieho čerpania zelených eurofondov. „V čerpaní eurofondov dlhodobo zaostávame, čo sa v uplynulých rokoch nepodarilo zvrátiť žiadnej vládnej garnitúre. Je kľúčové, aby sa čerpanie zefektívnilo a investície smerovali prioritne do infraštruktúrnych projektov, modernizácie energetického sektora a zvýšenia energetickej efektívnosti,“ vysvetľuje prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga.

Zdroj: RÚZ/Peter Brichta

Ďalšou témou rokovania boli kroky vedúce k zlepšeniu výkonu systému v oblasti rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) v odpadovom hospodárstve. Tí totiž, prostredníctvom Organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV), znášajú všetky náklady súvisiace s nakladaním s odpadmi zo všetkých prúdov odpadov, vrátane plastových obalov. Systém RZV po skoro dvadsiatich rokoch funguje v zásade dobre, ale zopár vylepšení na základe poznania z praxe by pomohlo napríklad definovanie vlastníctva odpadu a zváženie využívania zdieľanej infraštruktúry pri zbere a triedení odpadov. „V tomto smere dlhodobo voláme po aktívnom dialógu ministerstva s OZV a výrobcami, ktorí celý systém financujú tak, aby bolo nakladanie s triedenými odpadmi stabilné a pritom neúmerne nezaťažovalo spotrebiteľov vysokými recyklačnými poplatkami,“ dopĺňa prvý viceprezident RÚZ, Mário Lelovský. „Sme otvorení konštruktívnej diskusii a je naším spoločným záujmom nastaviť systém odpadového hospodárstva tak, aby bol efektívny, stabilný a finančne udržateľný,“ uzatvára Taraba.

Zdroj: RÚZ/Peter Brichta