Tento materiál sa zaoberá otázkou času splatnosti stravných lístkov a otázkou či má prax daňových orgánov v otázke daňovej uznateľnosti výdavkov vynaložených na stravovanie zamestnancov formou finančného príspevku, tak ako je popísaná v usmernení 28/DZPaÚ/2021/MU – Usmernenie k účtovaniu účtovných prípadov súvisiacich so zabezpečením stravovania zamestnancov v sústave podvojného účtovníctva, reálny právny základ.
Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, §152
Zákon č. 595/2003 Z.z., zákon o dani z príjmov
28/DZPaÚ/2021/MU – Usmernenie k účtovaniu účtovných prípadov súvisiacich so zabezpečením stravovania zamestnancov v sústave podvojného účtovníctva
Usmernenie k účtovaniu účtovných prípadov súvisiacich so zabezpečením stravovania zamestnancov v sústave podvojného účtovníctva (str. 6) konštatuje, že účtovanie finančného príspevku na stravovanie postupy účtovania špecificky neupravujú a následne konštatuje, že finančný príspevok musí byť podľa Zákonníka práce poskytnutý tak, aby zamestnanec mal finančný príspevok k dispozícií prvý pracovný deň v mesiaci na aktuálny mesiac.
Dôsledkom uvedeného znenia, je to, že za daňovo uznateľné výdavky sa považujú len financie zaplatené zamestnancovi najneskôr v prvý pracovný deň v mesiaci na aktuálny mesiac („vopred“). Po preštudovaní znenia §152 Zákonníka práce (ktorý upravuje poskytovanie príspevku na stravovanie), konštatujeme, sa v ňom žiadnym spôsobom neupravuje splatnosť príspevku či už vopred, alebo pozadu. Požiadavka poskytnutia príspevku vopred, preto nemá priamu oporu v legislatíve a je výsledkom interpretácie znenia zákona zo strany Finančnej správy. Treba upozorniť na skutočnosť, že túto interpretáciu si účelovo osvojili „emitenti stravovacích poukážok“ a veľmi efektívne ju využívajú vo svojich PR kampaniach v argumentácii o výhodnosti stravovacích poukážok oproti alternatíve poskytovania finančného príspevku na stravu.
Predstavitelia finančnej správy deklarujú, že k uvedenej interpretácií dospeli na základe ustanovenia §152 odsek 1, ktorý ustanovuje, že príspevok je účelovo viazaný na stravovanie zamestnancov. Znenie o účelovej viazanosti príspevku sa do textu zákona dostalo novelou zákonníka práce (zákon č. 76/2021) s účinnosťou od 01.03.2021., pričom ani dôvodová správa k tejto novele[1] v žiadnom bode nevysvetľuje, resp. nepojednáva o splatnosti príspevku. Nie je preto možné tvrdiť, že by bolo od začiatku úmyslom zákonodarcu, aby sa príspevok poskytoval len vopred.
Znenie zákona „účelovo viazaný na stravovanie zamestnancov“ sa zjavne vzťahuje k stravovaniu zamestnancov a teda k požiadavke, aby boli poukážky, alebo peniaze použité na zabezpečenie stravy. Účelovosť poskytnutých financií by však v konečnom dôsledku bolo možné zabezpečiť len dokladovaním účteniek za nakúpené jedlá a potraviny zamestnancami, čo by viedlo k zásadnému nárastu administratívnej záťaže súvisiacej s poskytovaním príspevku, čo by nebol akceptovateľný stav, ktorý zjavne nebol úmyslom zákonodarcu. Konštatujeme, že pojem účelovej viazanosti je preto nutné vykladať s ohľadom na reálnu prax.
Zamestnávatelia účelovú viazanosť príspevku jednoznačne napĺňajú tým, že príspevok a jeho účel je samostatnou položkou uvedenou vo výplatnej páske.
Samotný text zákona, teda priamo neupravuje splatnosť príspevku na stravovanie. Analogicky však dávame do pozornosti znenie §129 odsek 1 Zákonníka práce, ktorý ustanovuje, že mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak teda zákon priamo stanovuje, vyplácanie mzdy (ako hlavného plnenia za vykonanú prácu) pozadu, prečo by nebolo možné akceptovať, že aj príspevok na stravovanie (ako vedľajšie plnenie súvisiace s výkonom práce) sa vypláca pozadu? Príspevok na stravovanie síce nie je v zmysle §118 odsek 2 Zákonníka práce považovaný za mzdu, ale pri absencii iných špecifických ustanovení považujeme analogickú úpravu splatnosti za akceptovateľnú a vhodnú (o to viac ak aj prax predchádzajúca novele Zákonníka práce, ktorou sa zaviedol finančný príspevok na stravovanie, akceptovala poskytovanie gastrolístkov pozadu).
Takéto riešenie eliminuje súbor problémov, ktoré vznikajú pri účtovaní príspevku, a na ktoré upozorňuje aj metodické usmernenie, a to konkrétne potrebu účtovania pohľadávok voči zamestnancov, ktoré vznikajú, v prípade ak zamestnanec neodpracuje na začiatku mesiaca očakávaný počet pracovných dní (nakoľko takéto pohľadávky by ani reálne nevznikali, resp. vznikali len v obmedzenej miere) Účtovanie o týchto pohľadávkach predstavuje usmernením vyvolanú a zbytočnú administratívnu záťaž pre niekoľko desiatok tisíc zamestnávateľov a ktorá ako uvádzame vyššie nemá oporu v texte Zákonníka práce. Súčasne konštatujeme, že akceptácia príspevku vyplateného pozadu ako daňového výdavku nemá dopady na výšku daňovej povinnosti zamestnávateľov.
Na základe vyššie uvedeného preto navrhujeme úpravu usmernenia a vypustenie vety, že finančný príspevok musí byť podľa Zákonníka práce poskytnutý tak, aby zamestnanec mal finančný príspevok k dispozícií prvý pracovný deň v mesiaci na aktuálny mesiac.