EÚ fondy, Plán obnovy a odolnosti, Spoločná poľnohospodárska politika, Fond spravodlivej transformácie, CEF – nástroj na prepájanie Európy – to sú len niektoré zdroje, z ktorých môže Slovensko do roku 2027 čerpať príspevky v objeme viac ako tridsať tri miliárd eur. Aktuálne však slovenská vláda zo zdrojov EÚ ročne priemerne vyčerpá len približne 1,2 miliardy eur. „Pri takomto pomalom a nízkom tempe čerpania hrozí, že veľké množstvo finančných prostriedkov prepadne a Slovensko ich bude musieť vrátiť naspäť do Bruselu. Je preto na mieste položiť si otázku, čo je potrebné zmeniť, aby sa z našej krajiny nestal len čistý prispievateľ do rozpočtu EÚ,“ upozorňuje prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga.
Práve tento a budúci rok pritom budú pre Slovensko, z hľadiska čerpania zo zdrojov EÚ, kľúčové – naša vláda má zabezpečiť čerpanie finančných príspevkov vo výške približne dvanásť miliárd eur. Ide o dočerpanie zo schém EÚ fondov na roky 2014-2020 (8 miliárd eur), začatie čerpania zo schém EÚ fondov na roky 2021-2027 (1,3 miliardy eur), ako aj o pomerné čerpanie zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti (1,5 miliardy eur) a zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky (1 miliarda eur). Napriek tomu však samotné Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR vo svojich analýzach uvádza, že v tomto roku Slovensko zo zdrojov EÚ úspešne vyčerpá len zhruba 1,8 miliardy eur a v budúcom roku zase približne 6,2 miliardy eur, čo je extrémny, dokonca až nereálny, objem finančných zdrojov na jeden rok. Podľa zamestnávateľov, združených v RÚZ hrozí, že naša krajina reálne nebude schopná vyčerpať až viac ako tri miliardy eur. Upozorňujú, že problémom Slovenska je predovšetkým zlé nastavenie procesov a veľmi pomalé čerpanie zdrojov. Systém a procesy, podľa člena Dozornej rady RÚZ a prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavla Kováčika, zlyhávajú nielen pri verejnom obstarávaní, ale aj pri realizácii samotných investícii. „Napriek tomu, že verejné obstarávanie by mohlo byť „zvládnuté“ už za tri mesiace a investície by sa dali zrealizovať už za polroka až rok, pretrvávajúcou praxou na Slovensku je, najmä pri stavebných zákazkách, že len verejné obstarávanie zaberie približne deväť mesiacov, na uskutočnenie investícií sa potom neraz čaká až dva či tri roky,“ vysvetľuje.
Problémom je podľa zamestnávateľov tiež to, že zo schválených a zazmluvnených projektov sa v skutočnosti v praxi neraz vyčerpá len približne 70%. Za kľúčové považujú nielen zásadne zjednodušiť a zrýchliť procesy, ale aj presunúť zdroje do oblastí, v ktorých sa reálne čerpajú a reálne zhodnocujú, teda predovšetkým do súkromného sektora. Efektívnym riešením by podľa nich mohlo byť zavedenie jednoduchého voucherového systému. Ten by hodnotil a priorizoval spoločensky zodpovedné podniky, teda tie, ktoré vytvárajú pridanú hodnotu, zamestnanosť a zodpovedne platia dane a odvody, no zároveň by tieto podniky podporoval v ich inovačnom napredovaní. „Nemalo by sa zabúdať ani na dofinancovanie zvýšených nákladov verejných stavebných investícií v súvislosti s neočakávaným a výrazným rastom cien stavebných materiálov a ich dlhodobej nedostupnosti. To by zabezpečilo jednak pokračovanie v realizácii rozostavaných a vysúťažených stavieb, no zároveň minimalizovalo riziko skrytého nedočerpania príspevkov,“ upozorňuje Pavol Kováčik.
(NE)čerpanie z fondov EÚ bolo tiež predmetom rokovania januárovej Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) SR. O zaradenie tohto bodu požiadali práve zamestnávatelia, združení v RÚZ. „Očakávali sme, že ministerstvá v tejto veci predstavia adekvátne akčné krízové plány. V skutočnosti sme však boli opäť ubezpečovaní, že vláda koná, upravila niekoľko procesov a tlačí na jednotlivé ministerstvá, aby sa so zazmluvňovaním a čerpaním poponáhľali,“ priznáva 1. viceprezident RÚZ, Mário Lelovský. Pozitívne vníma, že niektoré ministerstvá ako MIRRI zamestnávateľov vyzvali na odbornú diskusiu o možnostiach ako zrýchliť čerpanie, avšak obáva sa, že bez skutočne silného politického mandátu, ktorý by rozbil „zabetónované“ praktiky a predpisy, to v praxi pôjde len veľmi ťažko. „Bez vysokej odbornosti a politickej odvahy vlády sa obávame, že zostane len pri konzultáciách bez reálneho dopadu na skutočné zjednodušenie procesov, ktoré by zabezpečilo, aby Slovensko aspoň v nadchádzajúcom období vyčerpalo celú alokáciu zdrojov tak potrebných pre rozvoj krajiny. V opačnom prípade, keďže sa jedná o posledné EÚ fondy pre Slovensko, sa nielen že nepriblížime vyspelým krajinám únie, ale dokonca sa ešte aj vzdialime tým okolitým a staneme sa chudobným ostrovom v strede Európy,“ konštatuje s obavami. Zároveň upozorňuje, že aktuálne už prebieha nové programovacie obdobie, niektoré výzvy a projekty tak už podľa neho mohli byť minimálne v prípravnej fáze a pilotne spustené v tomto roku, čím by Slovensko predišlo tomu, aby sa o pár rokov nachádzalo v rovnakej, ak nie ešte horšej, situácii ako dnes.
