Zdroj: RÚZ/Peter Brichta
(V Bratislave, 19. 4. 2024)
Dňa 19. apríla 2024 sa uskutočnil výročný Snem Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). Najvýznamnejšia zamestnávateľská organizácia si v rámci neho pripomínala okrúhle, dvadsiate, výročie svojho vzniku. Zástupcovia podnikateľského sektora – členovia najsilnejšej zamestnávateľskej organizácie za účasti vládnych predstaviteľov, sociálnych partnerov a ďalších kľúčových stakeholderov bilancovali vývoj podnikateľského prostredia v uplynulom období. Diskutovali tiež o aktuálnych témach v oblasti národného hospodárstva, vrátane energetiky, digitalizácie či životného prostredia. Členovia RÚZ si zároveň v rámci výročného Snemu zvolili svojich reprezentantov a členov orgánov únie na nasledujúce dva roky.
Predčasné parlamentné voľby, dôsledky inflačnej a energetickej krízy, masívny odchod zamestnancov z pracovného trhu, prijímanie legislatívy v skrátenom legislatívnom konaní či príprava nových konsolidačných opatrení a s ňou súvisiace zavádzanie nových selektívnych daní a odvodov – to sú len niektoré z výziev, ktorým zamestnávatelia na Slovensku čelili v uplynulom roku. „V aktuálnom roku si RÚZ pripomína už dvadsiate výročie svojho vzniku. Za tento čas sme čelili mnohým neľahkým situáciám, vrátane turbulentných zmien na politickej scéne, finančnej krízy, globálnej pandémie či energetickej a surovinovej krízy. Mnohé mali zásadný vplyv aj na slovenské podniky a ich pracovníkov a našu celkovú konkurencieschopnosť,“ konštatuje prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga. S nástupom nového vládneho kabinetu vzniklo aj nové Programové vyhlásenie vlády (PV) a s ním aj nové ciele a priority. Aj z tohto dôvodu zamestnávatelia s vládnymi predstaviteľmi v rámci Snemu diskutovali predovšetkým o napĺňaní strategických priorít našej krajiny. „Posilňovanie konkurencieschopnosti domácich podnikov, systémový prístup k ľudskému kapitálu, realizácia potrebných reforiem v oblasti vzdelávania a pracovného trhu či digitálna a zelená transformácia, ktorá rešpektuje skutočné možnosti Slovenska sú pre nás kľúčové,“ pokračuje Kiraľvarga. Dlhodobým problémom Slovenska je však aj obchádzanie štandardného legislatívneho procesu – zamestnávatelia v tejto súvislosti počas Snemu vyzvali politických predstaviteľov, aby od takéhoto konania upustili a vyzvali na návrat k funkčnému sociálnemu dialógu.
Zdroj: RÚZ/Peter Brichta
Zamestnávatelia združení v RÚZ vytvárajú takmer 230-tisíc pracovných miest v rámci celého Slovenska. Svoje zastúpenie majú vo všetkých sektoroch národného hospodárstva, vrátane ťažkého priemyslu, dopravy, zdravotníctva, IT, obchodu a služieb či HoReCa sektora. Jednou z ústredných tém v uplynulom období sa pre podniky, bez ohľadu na ich veľkosť, stala jednoznačne energetika. „Energetická kríza, ktorá vyústila do historických cien energií potvrdila, že štát potrebuje premyslenú energetickú politiku a reguláciu, tak kvôli cenám, ako aj stabilite dodávok,“ zdôrazňuje prezident RÚZ. Aj z tohto dôvodu zamestnávatelia v rámci Snemu diskutovali s podpredsedníčkou vlády a ministerkou hospodárstva SR, Denisou Sakovou, nielen o nástrojoch zameraných na ochranu obchodu a podnikania (tzv. level-playing field), ale aj o nastavení investičnej, energetickej a environmentálnej politiky štátu či dostupnosti kritických surovín a postojoch Slovenska na úrovni Európskej únie (EÚ). Jednou z ústredných tém diskusie bola aj regulácia energetického trhu, ktorá by mala prispieť ku zachovaniu konkurencieschopnosti domáceho priemyslu, a to najmä nastavenie regulovaných taríf a poplatkov v rámci finálnej ceny elektriny pre priemyselných odberateľov. „Vítame súčasné odstupňovanie tarify za prevádzkovanie systému aj tarify za systémové služby podľa výšky spotreby a rovnako tak oslobodenie pre výrobu elektriny v rámci areálu pre vlastnú spotrebu. K tomuto nastaveniu sme sa prepracovávali dlhé roky a z pohľadu energeticky-náročného priemyslu ide o významný krok vpred, keďže ceny elektriny na domácom trhu boli veľmi dlho vyššie ako u našich konkurentov ako na trhu EÚ, tak aj v tretích krajinách,“ zdôrazňuje prezident RÚZ, Miroslav Kiralvarga. „Ministerstvo hospodárstva SR pod mojím vedením bude spolupracovať s podnikateľmi aj regulátorom na zabezpečení čo najvýhodnejších cien energie nielen pre domácnosti, ale aj pre podnikateľský sektor. Preto potrebujeme energeticky silné Slovensko s dostatkom zdrojov, a to nielen na dnešnú spotrebu, ale aj do budúcnosti,“ konštatuje ministerka hospodárstva SR, Denisa Saková.
Zdroj: RÚZ/Peter Brichta
Zásadnou témou pre slovenské podniky je aj digitálna a zelená transformácia a s ňou súvisiace témy, vrátane investičnej podpory modernizácie priemyslu či zvyšovania produktivity práce a zabezpečenia efektívnejšieho čerpania eurofondov v prospech Slovenska a jednotlivých regiónov. Kľúčovou témou diskusie s ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Richardom Rašim, bolo aj skvalitňovanie a rozvoj digitálnych služieb štátu pre podniky či systémový prístup k ľudskému kapitálu. „V situácii, kedy na pracovnom trhu zamestnávatelia dlhodobo nedokážu obsadiť viac ako 80-tisíc voľných pracovných miest, pričom digitálna transformácia predstavuje reálne riziko ďalšieho zhoršovania tohto stavu, je spoločnou zodpovednosťou vlády, zástupcov odborov a zamestnávateľov zabezpečiť adaptáciu ľudí na zmenené požiadavky pracovného trhu,“ vysvetľuje 1. viceprezident RÚZ, Mário Lelovský. Ten zároveň apeluje na nevyhnutnosť systémového rozvoja celoživotného vzdelávania vrátane digitálnych zručností zamestnancov, ktoré sú už dnes nevyhnutnosťou. „Na to, aby sme spoločne našu krajinu posunuli vpred, musíme začať s budovaním pevných a stabilných základov kvalitného vzdelávania už na základných a stredných školách. Zásadné zvýšenie kvality výučby matematiky a podpora štúdia STEM študijných odborov by mali byť jedny z kľúčových priorít súčasnej vlády,“ dopĺňa Lelovský. „Umelá inteligencia a nástup moderných technológií úplne menia nielen pracovný trh, ale na to musí reagovať aj náš vzdelávací systém. Preto aj podporu z eurofondov chceme smerovať do oblastí, ktoré identifikujeme spoločne so zamestnávateľmi,“ ubezpečuje minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Richard Raši.
Zdroj: RÚZ/Peter Brichta
Kľúčová európska klimatická legislatíva v oblasti Green Deal-u a jej presahy na Slovensko a prihliadanie na skutočné možnosti našej krajiny pri transponovaní európskych nariadení, ktoré prispejú k ochrane životného prostredia, no zároveň nepoškodia domáci priemysel – o týchto témach zamestnávatelia v rámci Snemu RÚZ diskutovali s podpredsedom vlády a ministrom životného prostredia SR, Tomášom Tarabom. Viceprezident RÚZ, Robert Spišák v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Európa v súčasnosti čelí masívnej deindustrializácii a strate konkurencieschopnosti voči tretím krajinám, čo je často spájané s jej až príliš rigoróznou zelenou politikou a nerealizovateľnými cieľmi: „Mnohé nariadenia EK, ako sú napríklad zákaz využívania plynu na vykurovanie či zákaz spaľovacích motorov, budú už v blízkej dobe viesť k zvýšeniu nákladov nielen pre podniky, ale aj pre všetky vrstvy obyvateľstva, vrátane tých najzraniteľnejších,“ vysvetľuje. Na to, aby domáce podniky dokázali zmeny súvisiace s transformáciou prežiť a „ustáť“, je podľa neho nevyhnutný návrat k zdravému rozumu a prijímanie takých opatrení, ktoré rešpektujú špecifiká Slovenska. Aj z tohto dôvodu zamestnávateľský sektor zaujímalo, aký prístup má k záväzkom EÚ ministerstvo životného prostredia, vrátane pripravovaného Nariadenia o obnove prírody, a kde sú červené čiary, ktoré pri podpore zelených iniciatív neprekročí. Minister životného prostredia Tomáš Taraba skonštatoval, že je preňho dôležité podporovať udržateľné a čisté technológie zodpovedné voči životnému prostrediu, ktoré zároveň zlepšia podnikateľské prostredie, konkurencieschopnosť, ale tiež zreálnia legislatívne procesy a intenzívnejšiu komunikáciu so zamestnávateľmi. „Uvedomujeme si naše záväzky voči EÚ, no zároveň aj fakt, že zelenú transformáciu musíme robiť zmysluplne, efektívne a najmä ju nerealizovať tempom a v rozsahu, ktorý zničí našu konkurencieschopnosť, ohrozí pracovné miesta a dá výhodu štátom, ktoré benefitujú z toho, že životné prostredie nechránia. Nemôžeme pritom podľahnúť slepému aktivizmu a ideológii, ktoré budú odtrhnuté od reality,“ zdôrazňuje Taraba.
Zdroj: RÚZ/Peter Brichta
Zamestnávatelia sa podrobnejšie zaujímali aj o vládou pripravovanú legislatívu v oblasti životného prostredia, vrátane systémového prístupu k budovaniu cirkulárnej ekonomiky či novelu posudzovania vplyvov na životné prostredie pri rozbehu nových investičných projektoch (EIA). „Práve EIA bolo dlhodobo veľkou bariérou mnohých projektov. Obsahuje veľké množstvo absurdít, ktoré v praxi dlhodobo spôsobujú prieťahy a brzdia jednotlivé procesy. Očakávame, že novela tieto nedostatky odstráni. Otázkou však stále zostáva aj prístup jednotlivých úradníkov pri výklade zákona v praxi,“ zdôrazňuje viceprezident RÚZ, Robert Spišák. Podľa vicepremiéra Tarabu pomôžu nové pravidlá EIA Slovensku vymaniť sa z najhoršieho miesta na podnikanie v rámci celej EÚ. „Z európskej dvadsaťsedmičky je práve Slovensko po Bulharsku druhou najhoršou krajinou v oblasti konkurencieschopnosti. Konania, ktoré trvajú v iných európskych krajinách 180 dní, tak na Slovensku trvali často 400 až 500 dní, čo doslova likvidovalo záujem zahraničných firiem o investície v rámci našej krajiny. Novela zákona, ktorú sme pripravili, prináša štandardný proces, ktorý platí v európskych krajinách ako Nemecko alebo Rakúsko. Právna úprava zároveň zrýchli a zjednoduší procesy environmentálneho hodnotenia prostredníctvom zníženia administratívnej náročnosti a zvýšením požiadaviek na odbornosť,“ vysvetľuje Taraba.
Zdroj: RÚZ/Peter Brichta
Tohtoročný Snem bol pre členov RÚZ výročným podujatím v rámci ktorého si interne zvolili zloženie orgánov únie – Prezídia RÚZ a Dozornej rady RÚZ na najbližšie dva roky. Rovnako tak si členovia zároveň zvolili aj svojich predstaviteľov na nadchádzajúce obdobie – opätovne zvoleným prezidentom RÚZ sa stal Miroslav Kiraľvarga, 1. viceprezidentom aj naďalej zostáva Mário Lelovský. Post viceprezidentov RÚZ opätovne obhájili Jozef Špirko, Martin Podhradský, Pavol Piešťanský, Robert Spišák a Vladimír Kestler. Vladimír Bakeš na poste viceprezidenta RÚZ nahradil Pavla Konštiaka.
Zdroj: RÚZ/Peter Brichta