Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) ostro kritizujú novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá opätovne zavádza plošné poskytovanie dotácií na školské obedy. Napriek tomu, že predkladatelia zákona argumentujú zlou ekonomickou situáciou a hovoria o adresnej sociálnej pomoci v čase krízy, opak je pravdou. Zamestnávatelia upozorňujú, že štát chce získať prostriedky na financovanie opatrenia prostredníctvom ďalšieho zdaňovania vybraných sektorov ekonomiky. Takéto konanie považujú za krajne neprijateľné.
Novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, s pozmeňovacím návrhom, schválili poslanci parlamentu 7.2. Právna úprava, okrem iného, počíta s opätovným zavedením tzv. „obedov zadarmo“ pre deti v materských a základných školách. Opatrenie by malo byť účinné už od mája, štátnu kasu bude podľa medializovaných informácií v tomto roku stáť až 110 miliónov eur. Z čoho ho štát zaplatí je nateraz otázne. O jeho prijatí so sociálnymi partnermi opäť nikto nediskutoval. Samotný návrh zákona, ktorý poslanci schválili, pritom dokonca ani neobsahuje vyčíslenie dopadov jeho zavedenia či konkrétny spôsob jeho financovania. „Napriek tomu, že ide o návrh zákona, ktorý bude mať nepochybne vplyv na verejné financie i podnikateľské prostredie, predkladatelia pozmeňovacieho návrhu si vyčíslenie konkrétnych dopadov nechali pre seba, čo vnímame ako do očí bijúci predvolebný populizmus. Takéto konanie, a to nielen v týchto krízových časoch, považujeme za neprijateľné,“ konštatuje viceprezident RÚZ, Róbert Spišák.
Práve z tohto dôvodu zamestnávatelia odôvodnene predpokladajú, že tak ako býva pri súčasnej vláde zvykom, zdroje na financovanie opatrenia bude chcieť získať na úkor ďalšieho domácich podnikov – v podobe ďalšieho zaťaženia. RÚZ upozorňuje, že by nešlo o prvý prípad zavádzania nesystémových špecifických sektorových daní a odvodov za účelom naplnenia štátnej kasy a financovanie opatrení, ktoré sa „na oko“ tvária prosociálne a politickým predstaviteľom získavajú volebné hlasy. „Na Slovensku sa už stáva bežnou praxou, že odpoveďou na akúkoľvek krízu je ďalšie neúmerné dodatočné zdanenie podnikateľského sektora. Zavádzanie osobitných sektorových daní a odvodov na financovanie Inflačného balíčka, bankový odvod, daň z ruskej ropy či skokové zvyšovanie sadzieb odvodov pre regulované subjekty – to sú len niektoré z príkladov, s ktorými vláda prišla minulý rok. Je neprijateľné, aby podnikateľský sektor sanoval úlohu štátu a donekonečna slúžil ako bezodná peňaženka politikov,“ pokračuje Spišák.
RÚZ prijatie novely zákona rezolútne odmieta a vyzýva jednotlivých politických predstaviteľov, aby skončili s krátkozrakým populistickým konaním a prijímaním zákonov na úkor podnikov a domácností. „Práve tí politici, ktorí tu argumentujú akousi adresnou sociálnou pomocou v časoch krízy pre ohrozené skupiny obyvateľstva, by si mali uvedomiť, že na konci dňa tieto opatrenia, v podobe zvýšených cien tovarov a služieb, zaplatia práve slovenskí obyvatelia,“ uzatvára viceprezident RÚZ.
