Európski zamestnávatelia združení v BusinessEurope (BE) vyzývajú Európsku úniu (EÚ) a jednotlivé členské vlády, aby, v súvislosti s energetickou krízou, začali urýchlene zavádzať systémové opatrenia na posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu. Podniky podľa nich v súčasnosti najviac doplácajú práve na laxný prístup a nečinnosť tvorcov politík. Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) upozorňujú, že je najvyšší čas vypísať výzvu na kompenzácie vysokých cien energií za rok 2022 v zmysle odsúhlasenej schémy pomoci pre podnikateľský sektor. V parlamente sa podľa nich navyše kopia „škodlivé“ návrhy zákonov s negatívnymi dopadmi na domáce podniky.
Najväčším problémom slovenských, no i zahraničných, podnikov sú dnes vysoké ceny energií v kombinácii s hromadiacimi sa predpismi na úhradu za elektrinu a plyn. Európski zamestnávatelia upozorňujú, že situácia je vážna - rastúci počet bankrotov a nižší objem investícií v rámci kontinentu potvrdzujú, že riziko deindustrializácie je viac než reálne. Problém spočíva predovšetkým v tom, že podniky v Európe platia za energie výrazne viac ako ich konkurenti z tretích krajín. Situáciu navyše komplikuje aj miera daňového zaťaženia, ktorá je, podľa globálnych štandardov, jednoducho vysoká. „Takáto situácia, bez adekvátneho zásahu zo strany národných vlád, je pre tisíce podnikov likvidačná. Ignorovanie otázky regulačného zaťaženia ešte viac vytláča spoločnosti a investície z kontinentu a poškodzuje Európu ako miesto podnikania,“ vysvetľuje prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga.
Len v tomto roku plánuje Európska komisia (EK) predložiť viac ako štyridsať nových politických iniciatív nad rámec už takmer stodvadsiatich ďalších, v štádiu schvaľovania, z ktorých mnohé budú mať zásadný vplyv na podnikateľské prostredie. Škodlivých návrhov pribúda, posúdenie ich vplyvu a finančných dopadov však v mnohých prípadoch chýba. Takáto európska legislatíva sa následne prenáša aj do jednotlivých členských krajín. Prezident RÚZ upozorňuje, že so škodlivou legislatívou na úkor podnikateľského prostredia sa v poslednej dobe „roztrhlo vrece“ aj na Slovensku: „Na aktuálnej schôdzi parlamentu by mali poslanci hlasovať o takmer stošesťdesiatich návrhoch zákonov – identifikovali sme, že takmer polovica z nich pritom bude mať negatívne dopady na domáce podniky, čo považujeme za neprijateľné,“ zdôrazňuje.
Zamestnávatelia upozorňujú, že namiesto mikroriadenia podnikov v podobe zavádzania množstva nových malých čiastkových zákonov, by mali národné vlády poskytnúť priestor na „nadýchnutie sa“. Za nevyhnutné považujú obmedziť akékoľvek prekrývanie a duplicitu požiadaviek na podávanie správ v rámci environmentálnych, sociálnych a správnych iniciatív (ESG), ako je smernica o náležitej starostlivosti alebo smernica o priemyselných emisiách.