Prepad v rebríčkoch globálnej konkurencieschopnosti, stagnujúca produktivita práce či neudržateľné verejné financie– to sú len niektoré z nelichotivých konštatovaní Národnej banky Slovenska (NBS) na margo ekonomického vývoja v našej krajine. Správa NBS tiež konštatuje, že najväčšou výzvou je ľudský kapitál a starnutie populácie. Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) zdôrazňujú, že na alarmujúci stav v súvislosti s nedostatkom pracovníkov upozorňujú dlhodobo. V tejto súvislosti vyzývajú vládu, aby sa problematikou začala urýchlene komplexne zaoberať. Prízvukujú, že budúcnosť celej krajiny stojí a padá na kvalitných ľuďoch.
V rámci svojej Správy NBS každoročne skúma vývoj Slovenska vo viacerých oblastiach, vrátane celkovej ekonomickej výkonnosti. Aj v aktuálnom roku podľa nej hlavnou výzvou pre Slovensko zostáva nízka produktivita práce. Tá je spôsobená nízkym podielom rozvoja inovácií, situácii však nepridáva ani fakt, že nájsť kvalifikovaného pracovníka na trhu práce je dnes pre podniky ako hľadať ihlu v kope sena. Pre každý podnik, bez ohľadu na jeho veľkosť, sú kľúčoví práve kvalifikovaní zamestnanci – dlhodobo ich však naprieč všetkými sektormi na Slovensku chýba viac ako 80-tisíc, čo negatívne ovplyvňuje celú krajinu, vrátane podnikov a domácností. Na neudržateľnosť súčasného stavu pritom opakovane upozorňujú práve zamestnávatelia združení v RÚZ. Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov dnes pociťujú všetky sektory národného hospodárstva. Príčiny možno hľadať nielen v demografii, odchode pracovníkov do predčasných dôchodkov či odlive mozgov do zahraničia a nízkej ochote ich návratu späť do krajiny, ale aj v nastavení vzdelávacieho systému. „Jednoducho na pracovnom trhu dnes nemáme ľudí s kvalifikáciami, ktoré podniky potrebujú. Jednak naša krajina nevie systémovo pracovať s hľadaním a rozvojom talentu, no zároveň vzdelávací systém nereflektuje na skutočné potreby pracovného trhu a nepripravuje do praxe absolventov s potrebným súborom schopností. Najšikovnejší ľudia odchádzajú za lepšími podmienkami do zahraničia, u väčšiny tých, ktorí zostanú doma, zase narážame na neochotu vzdelávať sa a zvyšovať svoju kvalifikáciu počas života,“ vysvetľuje 1. viceprezident RÚZ, Mário Lelovský. Ten zároveň upozorňuje, že zamestnávatelia sú v tejto oblasti dlhodobo aktívni – spoločne s tímom odborníkov pripravili súbor realizovateľných opatrení s názvom „Analytické a prognostické podklady k očakávanému vývoju zamestnanosti do roku 2030+ - Strategický materiál Práca 4.0“, ktoré by v praxi mohli zásadným spôsobom pomôcť domácemu pracovného trhu – napriek tomu, že odborný materiál uzrel svetlo sveta už v roku 2021, do praxe vláda zatiaľ pretavila len minimum z veľkého množstva odporúčaní odborníkov. Argumentuje pritom tým, že zamestnanosť na Slovensku stúpa, a tak problém s nedostatkom pracovníkov predsa neexistuje. „V skutočnosti je to tak, že zamestnávatelia sú nútení prijímať do zamestnania aj uchádzačov bez potrebnej kvalifikácie a následne sa im vo vlastnej réžii snažia doplniť potrebné znalosti a zručnosti. Problém je tak čím ďalej vypuklejší. Úrady práce nám nemajú koho ponúknuť a ostáva otázka, akú úlohu v tomto smere zastávajú a akým spôsobom sa podieľajú na tom, aby ľudí pripravovali pre skutočné potreby pracovného trhu? Čierna diera chýbajúcich zamestnancov nás môže jedného dňa úplne zlikvidovať, bez zamestnancov naše služby nevieme poskytovať – ako ďaleko to ešte necháme zájsť?“ pýta sa člen Prezídia RÚZ a generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS), Martin Novotný.
Zásadným problémom je podľa NBS aj starnutie obyvateľstva. Ľudí na pracovnom trhu je málo už dnes, no podľa odborníkov bude pracujúcich čoraz menej, čo Slovensko výrazne pocíti už o zhruba desať rokov. Len na zachovanie počtu ľudí v produktívnom veku by bolo v horizonte 15 rokov potrebné získať zhruba 280-tisícovú posilu. „Dáta nám jednoznačne ukazujú, že situácia je už kritická, čo si vyžaduje prijatie zásadných opatrení na úrovni vlády, regiónov, zamestnávateľov a všetkých aktérov systému celoživotného vzdelávania. Bez, na základe dát pripraveného, na národnej úrovni riadeného a koordinovaného postupu sa ekonomický vývoj Slovenska bude naďalej zhoršovať a životná úroveň obyvateľov bude upadať ,“ konštatuje nelichotivý stav manažérka úseku trhu práce a ľudských zdrojov spoločnosti Trexima Bratislava, Lucia Lednárová Dítětová. Čiastočne by situáciu mohlo zmeniť intenzívnejšie zamestnávanie seniorov, mladých či zahraničných pracovníkov, rekvalifikácie zamestnancov, ale aj digitalizácia a automatizácia. Na to, aby tieto zámery neostali „len na papieri“ a pretavili sa aj do praxe, je však potrebná zmena súčasnej legislatívy a tú ma v rukách jedine vláda. 1. viceprezident RÚZ, Mário Lelovský v tejto súvislosti konštatuje, že v oblasti podpory zahraničnej migrácie ako krajina zlyhávame. Nevyhnutné je však čím skôr mobilizovať všetku pracovnú silu, ktorá je k dispozícii. Podmienky však podľa neho musia byť nastavené pružne a motivačne. „V bežnej praxi by pri zamestnávaní starších zamestnancov pomohla možnosť znižovania počtu pracovných hodín či náročnosti úväzkov, a to pri zachovaní ich sociálnych istôt. Ďalším nástrojom do budúcna je aj zdieľanie pracovníkov, kedy jeden človek pracuje pre viacerých zamestnávateľov, čo bude už čoskoro veľmi aktívna a efektívna forma využívania pracovnej sily aj na Slovensku. Na to, aby sme mohli naplno využiť všetky jej prínosy je však nevyhnutné zásadne zmodernizovať Zákonník práce,“ spresňuje.
Zamestnávatelia združení v RÚZ zdôrazňujú, že údaje, ktoré zverejnila NBS jasne potvrdzujú, že práve ľudský kapitál je najväčším problémom slovenského hospodárstva. Aj z tohto dôvodu apelujú na vládu, no najmä na rezort hospodárstva, aby sa situáciou začali zaoberať a pripravili súbor (nielen kozmetických) funkčných a systémových opatrení. V tejto súvislosti tiež vyzývajú kompetentných na spoločné stretnutie s cieľom spoločne definovať kroky, ktoré bude v tejto veci vláda realizovať. „Celá krajina je závislá od výkonnosti hospodárstva a jednotlivých podnikov. Žiadna konsolidácia sa nepodarí bez šetrenia na strane výdavkov štátu a podpory strany príjmov, kde príjmy tvoria podniky. Pre úspešnú prípravu a realizáciu opatrení, ktoré môžu podnikom riešiť ich najväčší problém, ktorým je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, je potrebné zapojiť aj ministerstvo hospodárstva a ďalšie rezorty, ktorých činnosť ovplyvňuje dostatok alebo nedostatok pracovnej sily. Nemôže to byť len úloha ministerstiev práce a školstva,“ uzatvára Lelovský.