Výkonnosť slovenskej ekonomiky dlhodobo stagnuje – nízka produktivita práce negatívne ovplyvňuje konkurencieschopnosť slovenských podnikov, na svedomí má však aj nižšiu životnú úroveň a platové ohodnotenie než v iných krajinách. Pokiaľ chceme, aby sa ekonomike darilo lepšie, je nevyhnutné podporovať priaznivé podnikateľské prostredie. Žiaľ, na Slovensku je to skôr opačne. Nekontrolovateľné zdaňovanie predstavuje pre výrobný sektor obrovskú záťaž. Zamestnávatelia, združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) vo svojom najnovšom Analytickom komentári[1] upozorňujú, že v našej krajine dlhodobo absentuje strategické plánovanie a koordinácia vládnych politík najmä v oblasti podnikania, energetiky a kvality ľudských zdrojov.
Existuje veľa pohľadov, čo to znamená „mať sa dobre“. Kedy je na tom krajina dobre? Niekto si predstaví dobrý zárobok, iný zase poriadok na uliciach, kvalitné verejné služby, stabilné zamestnanie, materiálne zabezpečenie či dobré medziľudské vzťahy. Pravdou však je, že vo všetkých týchto oblastiach budeme pociťovať väčšiu spokojnosť, ak máme vysokú produktivitu práce. Takéto krajiny považujeme za ekonomicky najvýkonnejšie. Patria sem napríklad Dánsko, Rakúsko, Nemecko, Fínsko či USA, Nórsko, Švajčiarsko a ďalšie krajiny. Dôležitým ukazovateľom je aj parita kúpnej sily, teda koľko tovarov a služieb si ľudia v danej krajine môžu dovoliť kúpiť. Platí, že krajiny s vyššou nominálnou produktivitou práce majú zároveň aj vyššiu produktivitu práce v parite kúpnej sily. Čo sa týka Slovenska – to z hľadiska výkonnosti ekonomiky podľa odborníkov nevyniká. „Na jednu zamestnanú osobu pripadne ročne menej ako 51-tisíc eur vyrobenej hodnoty výrobkov a služieb. Je to až o 36 % menej ako priemer Európskej únie. Z krajín V4 je výkonnejšou ekonomikou jednoznačne Česko a pri vyjadrení v parite kúpnej sily dokonca aj Poľsko. Čo je pre Slovensko naozaj žalostné skóre,“ vysvetľuje hlavný analytik RÚZ, Alexander Karšay.
Údaje OECD jasne potvrdzujú, že produktivita práce zásadne viditeľne ovplyvňuje kvalitu života. Čím vyššiu produktivitu práce daná krajina má, tým vyššia je aj životná úroveň jej obyvateľov, ktorí nemajú problém vyžiť zo svojho príjmu. Pre porovnanie, kým vo Fínsku či Holandsku má finančné ťažkosti len čosi cez 5 % obyvateľov, na Slovensku je to pri jednej z najnižších produktivít až vyše 25 %. „Produktivita práce vyjadruje hodnotu vyrobených výrobkov a služieb a len z nej je možné vyplácať mzdy, zisky majiteľom firiem a dane či poplatky pre štát. Produktivita práce je úroda, z ktorej si zisky, mzdy a dane každoročne berieme[2]. Preto vidieť jednoznačne kladný vzťah medzi čistým príjmom domácností a produktivitou práce. Slovensko sa, žiaľ, z hľadiska čistých príjmov aj produktivity nachádza na nelichotivých umiestneniach v dolnej časti rebríčka OECD. Ak chceme mať vyššie mzdy a príjmy, je nevyhnutné chrániť a zveľaďovať výkonnosť našej ekonomiky,“ zdôrazňuje viceprezident RÚZ, Vladimír Bakeš. Výkonnosť ekonomiky zásadne ovplyvňuje aj ďalšie aspekty, vrátane zamestnanosti a celkovej spokojnosti so životom v danej krajine.
Výkonnosť európskej ekonomiky, rovnako ako aj slovenskej za posledných desať rokov čoraz viac zaostáva za svojimi globálnymi konkurentmi, ako je USA a Čína. Len vlani produktivita práce v rámci krajín EÚ klesla o 0,7 %, zatiaľ čo v USA vzrástla o 1,1 % a v Číne o 5,2 %. Firmám sa pri extrémne vysokých nákladoch na výrobu v Európe už neoplatí expandovať a investovať. V USA či Číne je situácia odlišná a výrobcovia tu po všetkých stránkach viac napredujú. EÚ jednoznačne ekonomicky na svojich konkurentov stráca a naša krajina je týmto trendom zásadne ovplyvnená. Faktom je aj to, že slovenský priemysel vo výkonnosti zaostáva dokonca aj za okolitými štátmi V4.“Ekonomické prostredie v SR je nepriaznivé, firmám sa tu nepodniká ľahko a výsledkom je aj v posledných rokoch najmenší prílev priamych zahraničných investícii spomedzi ekonomík V4, pričom ten bol vlani v našej krajine nulový,“ dopĺňa Bakeš.
Ako však zabezpečiť vysokú produktivitu? Alfou a omegou sú cenovo dostupné energie a suroviny, ale aj priaznivé podnikateľské prostredie. „Európske, a teda aj slovenské podniky dnes za tú istú elektrinu platia dvakrát až trikrát viac ako ich konkurenti v USA. V takýchto podmienkach nie sú schopné konkurovať a začínajú výrazne zaostávať,“ vysvetľuje hlavný ekonóm RÚZ, Alexander Karšay. Zásadným problémom je aj prijímaná legislatíva, ktorá je často práve na úkor podnikateľského prostredia. „Z únie prichádza príliš veľké množstvo regulácií, ktoré doslova decimujú národné hospodárstva. Pridajme k tomu enormnú byrokraciu či neustále a nekontrolovateľné zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia a máme dokonalý recept na to, ako si zničiť priemysel. Žiaľ, zdá sa, že práve touto cestou pomaly ale iste kráča aj Slovensko,“ dopĺňa viceprezident RÚZ, Vladimír Bakeš. Únia zamestnávateľov v tomto kontexte zdôrazňuje, že pre zvyšovanie produktivity je kľúčové, aby štát vytváral priaznivé podmienky, ktoré pomôžu zvýšiť prítomnosť inovatívnych spoločností na trhu. Pre vysoký výkon ekonomiky je nevyhnutné, aby bola v krajine dostupná vzdelaná a zručná pracovná sila. Slovensko by podľa zamestnávateľov malo naďalej aktívne pracovať na zlepšovaní výsledkov vzdelávania na všetkých úrovniach. Pri zvyšovaní produktivity je však nemenej dôležitá je aj kvalita riadenia jednotlivých inštitúcií. Tie by mali pri prijímaní zákonov prihliadať na odborné argumenty, a najmä, na realizovateľnosť jednotlivých opatrení. „V praxi narážame aj na to, že v riadení chýba systematickosť. Často absentuje strategická vízia, sústredená dlhodobá práca na dosiahnutie cieľov v ekonomickej a sociálnej politike, či v iných oblastiach. Miera byrokracie je vysoká a miera digitalizácie verejného sektora nízka. Efektivita verejných inštitúcií je nedostatočná. Podnikateľské prostredie je brzdené obrovskými byrokratickými bariérami, pričom nie je snaha tieto bariéry postupne odbúravať. Štátne inštitúcie navzájom nedostatočne spolupracujú a nepriorizujú svoju snahu na oblasti, v ktorých je naozaj potrebné dosiahnuť pokrok,“ konštatuje na margo neblahého stavu Bakeš.
K výkonnej ekonomike je podľa odborníkov potrebný aj rozvoj priaznivých obchodných vzťahov so zahraničnými krajinami či stabilné verejné financie. RÚZ v rámci svojho Analytického komentára prináša aj konkrétne návrhy opatrení, ktoré by mohli zabezpečiť rasť produktivity práce na Slovensku.
Návrhy RÚZ na zvýšenie produktivity práce:
