Na Slovensku sa dlhodobo hovorí o zlom, ba až katastrofickom stave verejných financií (VF). Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) z tohto dôvodu pripravili strategický odborný materiál, ktorého cieľom je nielen komplexne zhodnotiť stav VF, no zároveň predstaviť konkrétne a realizovateľné opatrenia, ktoré môžu pomôcť zmierniť zadlženosť Slovenska, a to bez negatívnych dopadov na podniky či domácnosti. Únia apeluje na výraznejšie využívanie výdavkov pri konsolidačných opatreniach, ako aj zastavenie neúmerného zvyšovania daní a poplatkov pre občanov a firmy. Odborné argumenty totiž potvrdzujú, že konsolidovať sa dá aj bez zníženia výkonnosti ekonomiky či zvyšovania cien pre spotrebiteľov.
Množstvo výdavkových opatrení, ktorých efektivita je častokrát nejednoznačná, znižovanie kvality a predvídateľnosti podnikateľského prostredia, starnutie populácie a nedostatok kvalifikovaných pracovníkov či neschopnosť efektívneho a plnohodnotného využívania prostriedkov z fondov Európskej únie (EÚ) sú len niektoré z ukazovateľov, ktoré spôsobujú, že deficit VF na Slovensku každoročne rastie. Len vlani výdavky verejnej správy enormne vzrástli, a to až o 27 %. Deficit sa tak vyšplhal až na 6-miliárd eur. „Príjmy do štátnej kasy aj v dôsledku inflácie či opakovaného zavádzania nových daňovo-odvodových povinností pre podniky stúpajú. Avšak dlhodobým fenoménom našej krajiny, presahujúcim jedno volebné obdobie je, že výdavky štátu nie sú systematicky riadené. Výsledkom je obrovské zadlženie, ktorému aktuálne naša krajina čelí a nutnosť komplexnej konsolidácie,“ konštatuje na margo aktuálneho stavu prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga.
V záujme zachovania výkonnosti ekonomiky, zamestnanosti, kvality služieb štátu a celkovej životnej úrovne je preto nespochybniteľné, že konsolidácia je nevyhnutná. Konsolidačný balík, ktorý nedávno predstavila vláda, by mal medziročne deficit VF znížiť približne o 1 % hrubého domáceho produktu (HDP). Únia zamestnávateľov v tejto súvislosti zdôrazňovala zásadný nepomer medzi opatreniami na príjmovej (2,4 miliardy eur ) a na výdavkovej (670-miliónov eur ) strane rozpočtu. To znamená, že zatiaľ čo na sebe štát „vyškrtá“ minimum, podnikom a obyvateľom stúpnu dane a odvody zásadným spôsobom. „Negatívne dopady pocítime všetci. Firmy nebudú mať dostatok prostriedkov na investovanie a rozvoj, čo sa negatívne prejaví na ich výkonnosti a konkurencieschopnosti. Očakávať môžeme aj odliv zahraničných investorov zo Slovenska, ktorí sa radšej presunú do iných krajín. Rodinám, vrátane dôchodcov, zase na konci dňa zostane menej peňazí, pretože veľká časť konsolidačného balíka sa vyberá aj formou zvýšenej DPH a firmy premietnu aj ďalšie dane do vyšších cien,“ vysvetľuje hlavný ekonóm RÚZ, Alexander Karšay.
Únia zamestnávateľov upozorňuje, že ak by sa celá konsolidácia stále vyberala len z príjmov občanov (zvyšovanie daní, odvodov, vrátane DPH), znamenalo by to zníženie reálneho čistého príjmu minimálne o 10 %. Odborníci však jedným dychom dodávajú, že ekonomika väčšinou reaguje s ešte väčším následným poklesom, ktorý tento prvotný efekt ešte prehĺbi cez nižšiu produktivitu a mzdy, preto finálny dopad na čisté príjmy domácností by podľa nich mohol byť až na úrovni 15 % - 20 %. „Domácnosti, vrátane dôchodcov, by si mali dobre zrátať, že pri držaní súčasných vysokých výdavkov štátu ich už v najbližšom období čaká extrémny pokles ich čistých príjmov,“ upozorňuje Karšay. Zvýšené dane „len“ pre zamestnávateľov zase majú deštrukčný dopad na výkon ekonomiky, zamestnanosť, a výšku miezd, cenotvorbu. Nikdy sa tak nedotknú len zamestnávateľov, ale aj všetkých zamestnancov, domácností a dôchodcov.
Zamestnávatelia navyše upozorňujú, že aj napriek tomu, že vláda pripravila konsolidačné opatrenia s cieľom získať až 2, 7 miliardy eur, deficit VF sa v praxi zníži len o približne 1, 5 miliardy eur. Zvyšok tvorí rezerva a dodatočné výdavky vlády na financovanie svojich priorít. V tejto súvislosti je tiež nevyhnutné zdôrazniť, že výdavky vlády sa neudržateľné rozpínajú – za obdobie v rokoch 2007-2023 vzrástli z 36 % HDP až na 48 % HDP. „Je zjavné, že tu vzniká určitý priestor na prípadné ďalšie, opakované, zvyšovanie výdavkov zo strany vlády, čo nepovažujeme za optimálne. Obzvlášť v časoch, kedy domácnosti a firmy si už uťahujú opasky na hranici svojich možností,“ dopĺňa viceprezident RÚZ, Robert Spišák.
RÚZ v tejto súvislosti opakovane zdôrazňuje, že štát by mal v prvom rade znižovať verejné výdavky. To potvrdzujú aj zahraničné výskumy, ktoré jasne potvrdzujú, že konsolidácia na daňovej strane znižuje aktivitu ekonomiky o celé percentá a ničí pracovné miesta rádovo minimálne v desiatkach tisíc. „Otázka je, či sa táto rázna vláda naozaj obáva škrtov a reštrukturalizácie vo výdavkoch. Má schopných manažérsky zdatných ľudí, pre ktorých by štrukturálne opatrenia nemali byť nezvládnuteľnou výzvou. Nejde len o personálne škrty, ale aj o celkové audity a prehodnotenia procesov vo verejnej správe a identifikáciu nákladových úspor. Netvrdíme, že zvyšovanie daní by malo byť zakázané, ale ide o mix opatrení, v ktorom by mal byť veľký dôraz na výdavkové opatrenia,“ vysvetľuje prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga. Vláda by podľa RÚZ mala predovšetkým myslieť na reformy. Ide o akékoľvek zmeny, ktoré zlepšujú efektívnosť procesov v ekonomike a vo verejnej správe. Nemusia to byť len prevratné nové znenia zákonov a bombastických iniciatív, ale aj skromné postupné budovanie malých zlepšení nad rámec už vybudovaných systémov. Každé jedno zlepšenie procesov totiž vedie k zvýšeniu výkonu ekonomiky a tým aj k zlepšeniu rozpočtovej situácie a menším potrebným škrtom. Ako príklad je možno spomenúť potrebnú digitalizáciu a informatizáciu a snahu o zapojenie marginalizovaných komunít do pracovného procesu.
Kompetentní často argumentujú aj tým, že škrtanie zamestnancov vo verejnom sektore by sa negatívne odrazilo na zamestnanosti. „Ekonomika vyžaduje veľké množstvo nových pracovných miest, preto každé zredukované pracovné miesto vo verejnej správe dokáže byť rýchlo nahradené zamestnaním v súkromnom sektore alebo inde vo verejnej správe, kde sa miesto uvoľní. Štát by mal tiež ďalej rozvíjať mechanizmy rekvalifikácii a celoživotného vzdelávania, aby sa takéto presuny medzi zamestnaniami realizovali flexibilne,“ spresňuje viceprezident RÚZ, Robert Spišák.
RÚZ upozorňuje vládu aj širokú verejnosť, že kvôli veľmi nepriaznivej demografii bude najbližšie tri desaťročia neprestajne vznikať tlak na zvyšovanie deficitu VF. Výdavky na dôchodkové a sociálne dávky budú kvôli zvyšujúcemu sa počtu starších osôb rásť, pričom počet pracujúcich bude klesať. Na takýto vývoj pritom opakovane upozorňujú odborné inštitúcie ako sú Národná banka Slovenska, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť či Inštitút finančnej politiky. „Ak sa neuskutočnia úpravy v dôchodkovom systéme, ktoré odďaľujú vek odchodu do dôchodku a obmedzujú predčasné dôchodky, tohtoročné zvyšovanie daní a poplatkov budeme zažívať nepretržite a nanovo každý rok počas troch desaťročí, čo nám úplne zničí životnú úroveň a ekonomiku. Riešením je zmena nastavenia dôchodkového systému a zníženie aj ďalších výdavkov vlády. Pred tým si nemôžeme zatvárať oči,“ uzatvára hlavný ekonóm RÚZ, Alexander Karšay.
Pohľad zamestnávateľov združených v RÚZ na legislatívu v oblasti pravidiel konsolidácie:
Možno v snahe „byť vzorní“ sa vyžadujú pomerne drakonické a málo praktické pravidlá. Napr. pri úrovni dlhu v rozmedzí 40 % až 50 %. Tu je dôvod na zamyslenie, či už na úrovni dlhu okolo 43 % až 47 % HDP (vzorová úroveň z medzinárodného hľadiska) je potrebné a profesionálne, aby štát redukoval platy vlády, zmrazil výdavky a predkladal nesplniteľný a celú verejnú správu zamestnávajúci vyrovnaný rozpočet, ktorý sa následne stiahne z parlamentu. Je dôležité, aby legislatíva vyžadovala najmä rázny a transparentný návrat dlhu pod kritickú hranicu, napr. 50 %. Od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) by sa malo požadovať najmä pravdivé a zrozumiteľné informovanie o stave a výhľade verejných financií a obojstranná analytická a profesionálna súčinnosť s ministerstvom financií. Takisto zrozumiteľné informovanie o význame potreby fiškálnych pravidiel SR a EÚ v aktuálnych podobách.
Návrhy:
V prípade dlhu pod hranicou 50 % (aj vo výhľade pre budúcnosť) je nevyhnutné ponechať vláde rozhodujúce slovo z hľadiska nakladania s dlhom a stratégiami rozpočtovej a výdavkovej politiky. Vyrovnaný rozpočet tiež nie je absolútne nevyhnutný, ak je deficit dostatočne blízky nule na udržanie dlhu pod hranicou 50 % HDP (aj v dlhodobom výhľade).
Odporúčania RÚZ pre budúcu stratégiu konsolidácie:
(kompletný materiál je dostupný na https://www.ruzsr.sk/sk/article/analyticky-komentar-ku-stavu-verejnych-financii-/)