Návrh legislatívnych opatrení s názvom „Fit for 55“, ktorý Európska komisia (EK) len prednedávnom zverejnila, má zosúladiť právny rámec Európskej únie (EÚ) v oblasti klímy a energetiky. Hlavným cieľom je, v porovnaní s rokom 1990, znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ), spoločný európsky cieľ podporujú a sú pripravení zaň prevziať svoj podiel zodpovednosti – avšak zdôrazňujú, že „zelená zmena“ nesmie ísť na úkor domáceho priemyslu, objemu investícií či počtu pracovných miest.
Balík „Fit for 55“ obsahuje celkom 18 dokumentov, z toho 15 legislatívnych návrhov, vrátane sprísnenia a rozšírenia systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), zavedenia mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach, revízie smerníc o zdaňovaní energie, o energetickej účinnosti a o obnoviteľných zdrojov energie, vyššej energetickej efektívnosti, či rýchlejšieho zavádzania nízkoemisnej dopravy a infraštruktúry na jej podporu a pod.
Firmy združené v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) vo všeobecnosti podporujú spoločný európsky cieľ stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom a do tohto procesu sa chcú aktívne zapájať. Od začiatku však konzistentne zdôrazňujeme nevyhnutnosť realizovať túto transformáciu nákladovo efektívnymi opatreniami, ktoré nielen, že zabezpečia zelenú Európu, ale zároveň nepovedú k odlevu investícií, výroby, pracovných miest a v konečnom dôsledku uhlíkových emisií do tretích krajín s laxnejším pravidlami v oblasti životného prostredia.
Faktom totiž je, že Európa sa podieľa na globálnych emisiách skleníkových plynov len ôsmymi percentami. Naopak, naši konkurenti, ktorí zväčša prevádzkujú emisne náročnejší výrobný proces, neznášajú takmer žiadne náklady na uhlík. Zvyšovanie ambícií EÚ v oblasti klímy pri neadekvátnej alebo žiadnej súčinnosti ostatných kontinentov preto vedie k prehlbovaniu nerovnosti hospodárskej súťaže pre naše firmy v porovnaní s ich konkurenciou a zvyšuje potrebu ochrany pred rizikom tzv. carbon leakage viac ako kedykoľvek predtým. “Z tohto pohľadu sú ešte niektoré návrhy komisie nedopracované a mnohé z nich by boli dosiahnuteľné iba za cenu enormných nákladov a negatívnych dopadov na podniky a niektoré skupiny občanov. Bude potrebné ich zosúladiť so zásadami cenovej výkonnosti a subsidiarity“, upozorňuje prezident Republikovej únie zamestnávateľov, Miroslav Kiraľvarga.
Predmetom najväčšej diskusie bola revízia súčasného systému EÚ na obchodovanie s emisiami a príprava mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach, ku ktorým aj RÚZ, či už priamo alebo prostredníctvom BusinessEurope, viackrát vyjadrila svoje odporúčania a pripomienky.
„Žiaľ, zníženie celkového emisného stropu v určitých hospodárskych odvetviach súčasne so zvýšením ročnej miery lineárnej redukcie emisných kvót a posilnením tzv. rezervy trhovej stability, ktoré navrhuje EK, povedie k ďalšiemu umelému rastu cien emisných kvót. Postupné znižovanie bezodplatnej alokácie emisných kvót, tiež v zmysle návrhu EK, od roku 2026, v tomto kontexte navyše spôsobí neúmerné zvýšenie uhlíkových nákladov pre európsky priemysel a zredukuje objem prostriedkov na investovanie do nízko-uhlíkových technológií“, vysvetľuje viceprezident RÚZ, Róbert Spišák.
Kompenzácia dopadov z postupného znižovania bezodplatnej alokácie zavedením doposiaľ neodskúšaného, neovereného a neúplného mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (tzv. Carbon Border Adjustment Measure, alebo CBAM), vďaka ktorému by sa cena uhlíka premietla do ceny importov z tretích krajín, nie je podľa nášho názoru adekvátne, ani dostatočne premyslené riešenie. Tento mechanizmus by sa mal v prvej fáze uplatňovať len na dovoz ocele, železa, hliníka, hnojív, cementu a elektriny. Samotný návrh CBAM však neobsahuje žiadne riešenie pre konkurencieschopnosť európskeho exportu, ani opatrenia, ktoré by ho zabránili dovozcom do EÚ obchádzať (ako je absorpcia nákladov alebo presmerovanie zdrojov). Výsledkom zníženej voľnej alokácie a otáznej účinnosti CBAM preto s najväčšou pravdepodobnosťou bude destabilizácia a pokles celkových investícií vo vybraných sektoroch, vrátane tých do dekarbonizačných technológií. Vyzývame preto európskych spolu-zákonodarcov, aby zintenzívnili svoje úsilie v prospech predvídateľného podnikateľského prostredia a takých politík a opatrení, ktoré celému európskemu priemyslu umožnia uskutočniť investície potrebné na dekarbonizáciu.
Balík návrhov tiež upravuje smernicu pre obnoviteľné zdroje energie a revíziu zdaňovania energie. „Aj tu sa domnievame, že prístup ku konkurencieschopnej nízkouhlíkovej energii - hlavne k elektrine a vodíku - je nevyhnutné podporiť prostredníctvom stimulov a nie nových povinností, ako to navrhuje Komisia. V opačnom prípade budú mať tieto legislatívne zmeny za následok len vyššie náklady pre používateľov energie, pričom dostupnosť týchto zdrojov zostane stále nedostatočne zadefinovaná“, uzatvára prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga.
Balík návrhov „Fit for 55“ predstavuje kľúčovú klimatickú reformu, ktorá priamo určí budúcnosť a priebeh zelenej transformácie Európy. Najväčšou výzvou pre EÚ zostáva nevyhnutnosť zabezpečiť správnym legislatívnym a regulačným rámcom nielen technickú, ale aj ekonomickú realizovateľnosť tohto procesu bez straty našej konkurencieschopnosti, a tým aj pracovných miest. Návrh radikálnej reformy systému EU ETS prichádza len krátko po tom, čo bola na jar roku 2018 vydaná novela Smernice o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorá mala nastaviť nové pravidlá pre štvrté obchodovacie obdobie (2021-2030). Napriek tomu, že doposiaľ stále nedošlo ani k úplnej implementácii všetkých pravidiel, Komisia už prišla s návrhom nových, ešte radikálnejších zmien. Veríme preto, že jej návrhy, ktoré sa stanú v nasledujúcich mesiacoch predmetom vyjednávania s Radou a Európskym parlamentom, ešte doznajú zásadných úprav, ktoré vyriešia naše oprávnené obavy.