Dňa 26.8.2022 bola spolu s ďalšími takmer 100 návrhmi zákonov do NR SR predložená aj novela zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorú predložil poslanec Milan Vetrák. Novela z pohľadu zamestnávateľov patrí k návrhom zákonov s najhorším dopadom na podnikateľské prostredie, ktorý by za žiadnych okolností nemal byť navrhnutý formou poslaneckého návrhu, ale mal by byť predložený na riadny legislatívny proces umožňujúci vyhodnotenie jeho krátkodobých, aj dlhodobých dopadov na ekonomiku i spoločnosť. Absenciu serióznej analýzy či stratégie pri príprave tohto návrhu podčiarkuje dôvodová správa, ktorá zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia pre väčšinu z dotknutých firiem o milióny EUR ročne, nepovažuje za negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Dňa 26.8.2022 bol spolu s ďalšími takmer 100 návrhmi zákonov do NRSR predložený aj Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana VETRÁKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov. Predmetný zákon bol uvedený do praxe v roku 2012, ako opatrenie na zmiernenie dopadov globálnej finančnej a hospodárskej krízy. Aj keď mal byť dočasný, v roku 2016 bol zdvojnásobený, avšak so záväzkom jeho postupného znižovania. V súčasnosti, kedy podniky zápasia s vysokými cenami energií a zatiaľ nevidia zo strany vlády žiadny plán riešenia situácie, prichádza poslanecký návrh zvyšujúci výšku odvodu takmer 3 – násobne a rozširujúci rozsah jeho uplatnenia. Pre mnohé z podnikov v dotknutých odvetviach to znamená stratu miliónov EUR ročne v prospech verejných financií, bez jasného vysvetlenia ich použitia. Tento odvod sa pritom dotýka napríklad lízingových spoločností či sektorov zodpovedných za budovanie, manažment a údržbu kritickej infraštruktúry Slovenska. Takýto zásah do ich hospodárenia bude mať zásadný vplyv na ich schopnosť plniť si svoje povinnosti voči zákazníkom, ale aj voči strategickým cieľom štátu. „Za zamestnávateľov zastúpených v RÚZ považujeme prerokúvanie návrhov legislatívnych úprav, ktoré sa dotýkajú podnikateľského prostredia, so sociálnymi partnermi, za povinnú súčasť sociálneho dialógu a za základný predpoklad úspešného, otvoreného a efektívneho vládnutia“, uviedol Mário Lelovský, 1. viceprezident RÚZ.
Keďže dôvodová správa návrhu poukazuje na potrebu preklenutia koronakrízy, konsolidácie verejných financií a realizáciu „daňovej revolúcie“, chceme všetkým pripomenúť, že mnoho sektorov zasiahnutých týmto opatrením počas posledných rokov nezaznamenalo žiadny zásadný rast príjmov a sami sa pokúšajú vysporiadať s dopadmi pandémie a rastúcimi nákladmi na energie či vstupné suroviny. Navyše, mnohé z týchto spoločností vyvíjali enormné úsilie nad rámec svojich zodpovedností, aby občanom a firmám pomohli preklenúť náročné obdobie koronakrízy či dôsledkov vojny na Ukrajine. Tento návrh je preto exemplárnych príkladom znižovania stability a predvídateľnosti investičného a podnikateľského prostredia na Slovensku a je veľmi ťažké predpovedať, ako naň jednotlivé podniky zareagujú. S istotou vieme však predpokladať:
- Obmedzenie investícií týchto firiem na Slovensku a v prípade podnikov zodpovedných za kritickú infraštruktúru, zníženie investícií do ich budovania a modernizácie na úkor kvality pre verejný i súkromný sektor.
- Zníženie motivácie a dlhodobo budovanej dôvery zahraničných investorov v realizáciu dlhodobých a náročných investičných projektoch na Slovensku.
- Zvyšovanie cien pre obyčajných ľudí s najväčším dopadom na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva.
- Prepúšťanie zamestnancov a znižovanie platov.
- Neodôvodnené zásahy do platných strategických dokumentov a akčných plánov, čím ohrozujú schopnosť plniť ciele a termíny v nich uvedené.
Zvlášť podstatné je uvedomiť si, že v čase globálnej ekonomiky a nárastu vplyvu podnikov pôsobiacich v digitálnom svete (online platformy, e-obchod) by tento návrh prispel k ďalšiemu znevýhodňovaniu pozície miestnych firiem voči globálnym aktérom, ktorí sa dlhodobo vyhýbajú daňovej či všeobecnej regulácii na národnej úrovni štátov. Z dlhodobého hľadiska by tak Slovensko riskovalo znižovanie svojho národného produktu generovaného týmito kľúčovými odvetviami a s ním aj očakávaných daňových príjmov.
Ak napriek všetkým argumentom má predkladateľ pocit, že je nevyhnutné takýmto spôsobom navyšovať príjmy štátneho rozpočtu, žiadame predložiť návrh zákona na riadny legislatívny proces s účasťou dotknutých rezortov, odborných regulačných a analytických úradov a samozrejme sektorových organizácií zastupujúcich relevantné spoločnosti.
