Nákup energií a plynu je hotová lotéria – zamestnávatelia vyzývajú vládu, aby čo najskôr predstavila krízový plán riešení, energetická kríza sa týka nás všetkých, odkazujú

Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) požadujú, aby v súvislosti s energetickou krízou vláda čo najrýchlejšie prijala ucelený plán pomoci slovenskému priemyslu. Upozorňujú, že dôsledky masívneho zdražovania energií pociťujú všetky sektory, bez okamžitého prijatia systémových opatrení budú nasledujúce mesiace pre mnohé podniky fatálne. Obmedzenie produkcie, pozastavenie výroby, uzatvorenie prevádzok a hromadné prepúšťanie sa podľa nich môže na Slovensku stať čoskoro realitou.

Európa na plnej čiare prehráva boj na energetickom fronte – spotové, teda burzové, ceny plynu lámu rekordy, v dôsledku krízy za ne slovenské podniky v mnohých prípadoch platia až 15-krát viac ako pred niekoľkými mesiacmi. Ceny na európskych trhoch sú pritom výrazne drahšie než napríklad v Spojených štátoch či v Ázii. Zamestnávatelia združení v RÚZ už niekoľko mesiacov upozorňujú, že to môže mať fatálne dôsledky v podobe poklesu dopytu a investícií, rastúcej nezamestnanosti či závislosti európskych krajín od tretích trhov. Rovnako tak už mesiace vládu žiadajú, aby predstavila ucelený plán pomoci podnikom i ohrozeným domácnostiam. „Za týchto pár mesiacov už veľké množstvo závodov znížilo svoju produkciu alebo prestalo vyrábať úplne. Isté je, že pribudnú aj ďalšie Je preto nevyhnutné, aby slovenská vláda vystupovala na rokovaniach v Bruseli asertívne, pokiaľ ide o hľadanie riešení na udržanie ekonomiky a podnikov v Európe a na Slovensku. S ohľadom na závažnosť situácie sme presvedčení, že naša vláda vie nájsť podporu pri riešení aj u iných vlád členských krajín únie,“ vysvetľuje prezident RÚZ, Miroslav Kiraľvarga.

Zamestnávatelia v stavebnom, drevospracujúcom a nábytkárskom sektore upozorňujú, že hlavné problémy, ktorým aktuálne čelia sú pokles dopytu a postupná strata konkurencieschopnosti. „Rozdiely v cenách energií v rámci strednej Európy sú také markantné, že na Slovensku nie sme schopní vyrobiť produkty, ktoré by zahraničným dokázali cenovo konkurovať. Pri súčasných cenách energií a nulových podporných opatreniach zo strany štátu je to, i napriek toľko spomínanému šetreniu, nemožné,“ vysvetľuje prezident Zväzu spracovateľov dreva SR (ZSD SR), Peter Zemaník. Veľký problém má aj cementársky priemysel. „Cena jedného 25 kilogramového vreca cementu by sa v praxi musela priblížiť dvojnásobku súčasnej ceny, čo si predstaviť jednoducho nevieme,“ pokračuje prezident Zväzu výrobcov cementu SR (ZVC SR), Martin Kebísek. Na závažnosť situáciu upozorňujú aj slovenskí potravinári – bez adekvátneho zásahu štátu a kompenzačných schém vysokých cien energií môže byť podľa nich ohrozená potravinová bezpečnosť štátu. „Zažívame obdobie obrovského otáznika nad tým, či sa nám na Slovenku podarí udržať potravinársku výrobu, pričom najohrozenejšie sú najmä malé a stredné prevádzky v regiónoch. Potravinári bez zmluvne garantovaných cien musia momentálne nakupovať plyn a elektrinu za devastačné ceny, ktoré znamenajú navýšenie nákladov na energie o takmer 570%. Potravinárska výroba pritom spracováva suroviny poľnohospodárskej prvovýroby, či už nadojené mlieko, alebo mäso z porazených zvierat. Prerušenie výroby preto nie je možné a jej úplné zastavenie by malo fatálne dôsledky aj na živočíšnu výrobu,“ konštatuje 1. viceprezident Potravinárskej komory Slovenska (PKS), Róbert Kičina. Kritickú situáciu hlásia aj zamestnávatelia v segmente HoReCa. Napriek tomu, že väčšina ubytovacích zariadení a gastro prevádzok v rámci šetrenia nákladov znížilo svoju spotrebu energií, náklady výrazne prevyšujú obraty. Podniky tak nedokážu premietnuť celú časť zvýšených nákladov na energie do cien svojich tovarov a služieb. Príchod vykurovacej sezóny spolu s ďalším očakávaným zdražovaním, podľa hotelierov a reštaurácií, spôsobí ešte väčšie problémy, už i tak neudržateľnej situácie. „Už dnes vieme, že cenový nárast za energie v budúcom roku bude vyšší ako v roku 2022. Hovoríme o zhruba trojnásobnom náraste cien elektrickej energie a päťnásobnom zdražení plynu. Premietnutie týchto nákladov do cien spôsobí ešte väčší pokles dopytu po našich službách. Množstvo podnikateľov preto uvažuje o dočasnom úplnom uzatvorení prevádzok,“ spresňuje člen Prezídia Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS), Martin Novotný.

Predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT), Stanislav Janiš upozorňuje, že štát by mal prestať s politikárčením a začať energetickú krízu aj skutočne riešiť. Okrem uceleného plánu pomoci podnikom podľa neho chýba aj riešenie pre 761 tisíc domácností, ktoré odoberajú teplo zo systému centrálneho zásobovania teplom (CZT). To sa týka najmä obyvateľov v bytových domoch, nízkopríjmových domácností, mladých rodín, dôchodcov, ale tiež škôl alebo nemocníc. „Pri súčasnom návrhu ministerstva hospodárstva sa ich žiadna pomoc netýka, a teda by mali znášať trhové ceny. Aktuálna legislatíva tiež nedomyslela to, že ceny od mesta k mestu sa môžu líšiť. Iná cena bude v meste, kde spoločnosť nakúpila plyn minulý rok za napr. 45 euro/MWh na dva roky dopredu, iná cena tepla bude tam, kde spoločnosť na rok 2023 dokupuje len časť plynu, lebo z minulosti má nakontrahovanú dodávku časti plynu, iná cena bude tam, kde spoločnosti končí kontrakt za 20 euro/MWh a nakúpil v tomto roku na rok 2023,“ vysvetľuje Janiš. „Desaťnásobné zvýšenie cien na Slovensku neustojí nikto... Je nedostatočné, že domácnosti budú mať nízke faktúry za elektrinu ak nebudú fungovať nemocnice a školy a ľudia prídu o prácu, lebo fabriky budú nútené prerušiť výrobu,“ upozorňuje predsedníčka Združenia dodávateľov energií (ZDE), Jana Ambrošová. Mimoriadne zlá situácia si podľa nej žiada mimoriadne riešenia a mimoriadnu štátnu pomoc. Tá by však mala byť výsledkom odbornej diskusie, nie nástrojom politikárčenia. „Je jasné, že všetky opatrenia budú stáť peniaze. Najdôležitejšou otázkou by dnes malo byť odkiaľ ich vziať a ako ich spravodlivo prerozdeliť. Je nevyhnutné, aby si odborníci sadli za jeden stôl, pripravili komplexný balík riešení a dôsledne vyhodnotili všetky krátkodobé a dlhodobé dopady na hospodárstvo. Až keď si budú politici plne vedomí rizík a prínosov opatrení, môžu skutočne fundovane rozhodnúť,“ uzatvára Ambrošová.