(V Bratislave, 22.10.2021)
Spoločne diskutovali nielen o aktuálnom stave digitálnej konkurencieschopnosti Slovenska, ale aj o skutočných možnostiach napĺňania rámcovej dohody Európskych sociálnych partnerov v oblasti digitalizácie.
To, že svet sa nachádza v procese štvrtej priemyselnej revolúcie, je nespochybniteľný fakt. Zmeny, ktoré doposiaľ tieto priemyselné revolúcie priniesli, mali radikálny dopad na zamestnancov. Veľká časť pracovných miest zanikla, ešte väčšia časť však vznikla a ďalšie zase prešli výraznou zmenou požiadaviek na kvalifikácie. Skúsenosti ukazujú, že priemyselná revolúcia nie je „strašiak“, viac pracovných miest vzniklo, než zaniklo, avšak zároveň platí, že možnosti, ktoré priniesla dokázali naplno a vo svoj prospech využiť len tí, ktorí boli na jej príchod pripravení. Zamestnávatelia museli v záujme prežitia a udržania si konkurencieschopnosti držať krok s dobou, zamestnanci zase čelili nutnosti rozšíriť svoje schopnosti. Museli si osvojiť aj nové pracovné postupy. „92% pracovných miest bude po roku 2025 vyžadovať určitú úroveň digitálnych zručností. Viac ako polovici pozícií pritom hrozí, že pokiaľ sa netransformujú, zaniknú. Je preto nevyhnutné tieto zmeny pochopiť a pripraviť sa na ne – a to platí rovnako pre zamestnávateľov i zamestnancov,“ upozorňuje výkonný sekretár RÚZ, Peter Molnár.
Úroveň digitalizácie na Slovensku rastie pomalšie ako vo zvyšku Európskej únie (EÚ). V svetovom rebríčku digitálnej konkurencieschopnosti (IMD), ktorý skúma digitálny pokrok v šesťdesiatich troch krajinách, sa Slovensko vlani umiestnilo na päťdesiatom mieste. Dôvody sú podľa 1. viceprezidenta RÚZ a IT Asociácie Slovenska (ITAS) Mária Lelovského jasné: neflexibilná regulačná a pracovno-právna legislatíva, takmer nulová štátna podpora a systém vzdelávania, ktorý nereflektuje potreby trhu práce. „Súčasný systém vzdelávania jednak produkuje absolventov, ktorí sa na trhu práce nedokážu uplatniť, zároveň Slovensko zlyháva aj v oblasti celoživotného vzdelávania. U nás sa doňho zapája len zhruba 3,5 percenta dospelých ľudí, čo je žalostne málo...Na porovnanie – priemer európskych krajín je 12% a požiadavkou únie je, aby krajiny do roku 2030 dosiahli až 35%,“ upozorňuje.
Zamestnávatelia, ale aj zamestnanci sú pritom na jednej lodi – pokiaľ sa zmenám neprispôsobia, mnohé podniky i pracovné miesta zaniknú. „V tejto oblasti chýba sociálny dialóg. Zamestnávatelia sa v súčasnosti boria s tým, ako digitálnu transformáciu výrobných a interných procesov zabezpečiť, keďže je to nevyhnutná podmienka ich prežitia. Aj zamestnanci sú súčasťou týchto zmien – najlepší spôsob ako predísť strate zamestnania je zvyšovanie kvalifikácií zamestnancov. Odbory i štát by preto musia byť aktívnymi partnermi, spolupracovať a komunikovať túto potrebu zvyšovania kvalifikácií všetkým,“ tvrdí Mário Lelovský.
Zamestnávatelia, združení v RÚZ, chcú o podpore a rozvoji celoživotného vzdelávania zamestnancov diskutovať s vládnymi predstaviteľmi na najbližších rokovaniach Hospodárskej a sociálnej rady. “Digitálna revolúcia je tu. Nemáme priestor na zdĺhavú diskusiu o teoretických stratégiách ako k nej pristúpiť. Je nevyhnutné začať ihneď a spoločne, aby sme dokázali zachovať existujúce pracovné miesta a udržať konkurencieschopné domáce podniky,“ dodáva Mário Lelovský.