Zelená udržateľnosť verzus funkčnosť a konkurencieschopnosť európskeho a slovenského priemyslu. Ambície Európskej komisie (EK) v oblasti zelenej transformácie verzus ich skutočná realizovateľnosť v praxi. Ako zabezpečiť napĺňanie strategických cieľov Európskej únie (EÚ) bez negatívnych dopadov na členské štáty únie a priemyselné odvetvia hospodárstiev?
Zabezpečiť klimatickú neutralitu do roku 2055 a znížiť emisie skleníkových plynov v členských štátoch únie do roku 2030 o 55% – to sú niektoré z cieľov, ktoré stanovila EK. Generálny riaditeľ BusinessEurope Markus J. Breyer v tejto súvislosti zdôraznil, že európsky podnikateľský sektor tieto zmeny podporuje a považuje ich za správne, avšak zároveň je podľa neho potrebné jasne stanoviť, akým spôsobom sa zrealizujú Transformácia si podľa neho žiada predovšetkým nákladovo efektívne opatrenia. „EÚ je v oblasti klimatických zmien a zelených opatrení veľmi ambiciózna, na druhej strane tu však máme množstvo krajín, ktoré majú štandardy v oblasti životného prostredia nastavené neporovnateľne nižšie, a teda za emisie neznášajú takmer žiadne náklady. Zvyšovanie ambícií EÚ v oblasti klímy pri neadekvátnej alebo žiadnej súčinnosti ostatných kontinentov vedie k prehlbovaniu nerovnosti hospodárskej súťaže pre európske podniky a európsky priemysel stavia do konkurenčnej nevýhody,“ upozornil Markus J. Breyrer.
Vytýčené ciele EK pre Slovensko znamenajú, že počas nasledujúcich deviatich rokov by mal objem ročne vyprodukovaných emisií klesnúť z aktuálnych štyridsiatich až štyridsiatich štyroch miliónov ton na maximálne tridsaťtri. Podľa prezidenta Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), Miroslava Kiraľvargu je pochopiteľné, že najväčšie zmeny sa dotknú priemyselného a energetického sektora. Zároveň ocenil, že EÚ si uvedomuje nevyhnutnosť podpory zelených zmien zo strany členských štátov a pripravila nástroje na ich podporu v podobe Inovačného a Modernizačného fondu či Plánu obnovy a odolnosti. Práve čerpanie z európskeho balíka a podpora vlády podľa neho budú rozhodujúcimi ukazovateľmi toho, či slovenský priemysel masívnu zelenú transformáciu zvládne alebo nie. „Európska komisia na tieto ciele vytýčila chvályhodný objem finančných prostriedkov. Avšak máme pred sebou relatívne krátke obdobie, z plánu obnovy musíme čerpať do roku 2026-2027. Slovensko musí splniť prísne legislatívne a administratívne kritériá, v EÚ navyše nie je samo. Čím neskôr začne naša krajina s prípravami, tým menší objem financií na potrebné opatrenia získa. To či sme schopní z plánu obnovy čerpať, v akej miere a či tieto zdroje použijeme na investície, ktoré naše záväzky efektívne naplnia teda ukáže až čas,“ upozorňuje Miroslav Kiraľvarga.
Zamestnávatelia združení v RÚZ sa s politickými predstaviteľmi a ministerstvom životného prostredia SR zhodli na tom, že závažnosť problematiky klimatických zmien je nepopierateľná. Rovnako tak zhodne súhlasia aj v tom, že o tejto problematike a adaptácii na prijímané opatrenia je potrebné spoločne otvorene diskutovať, hľadať spoločnú reč i rozumný kompromis v prospech všetkých. Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča upozornil, že sa nesmú stať výsostne politickou témou a nástrojom na získavanie moci. Stanovené ciele v oblasti klimatických zmien považuje za naplniteľné. Ich realizácia podľa neho však musí prihliadať aj na fakt, že Slovensko je priemyselnou krajinou. Taktiež priznal, že ich realizácia by mala ísť ruka v ruke s dostatočnou podporou: „Teraz napríklad sa diskutuje aj o klimatickom a sociálnom fonde – opäť to bude ďalší nástroj, ktorý pravdepodobne, ak sa rozšíri sektor ETS, bude môcť možno aj nepriamo stimulovať investície do plnenia cieľov, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska klimatickej energie.“
Podstatne skeptickejšie vníma realizovateľnosť vytýčených cieľov EK podpredseda hospodárskeho výboru Radovan Kazda. Už prvú časť z nich bude do roku 2030 problematické naplniť. „Ostáva už len deväť rokov, čo pri takejto obrovskej transformácii nie je dosť. Peniaze na túto masívnu zmenu bude potrebné niekde zohnať, čo ešte väčšmi skomplikoval príchod pandémie koronavírusu. Pomalý rast ekonomík únie dokazuje, že momentálne krajiny, no najmä Slovensko, nie je na takúto výraznú transformáciu pripravené. „Rušia sa jadrové elektrárne, upúšťa sa od používania uhlia čo cenu energií tlačí prudko nahor. Enormne rastú aj ceny emisných povoleniek. Práve preto sa obávam, že európsky a slovenský priemysel bude pri napĺňaní týchto cieľov výrazne trpieť. Verím len, že ho ciele EK úplne nezničia a nepresunú ho do krajín mimo únie, ktoré majú dlhodobo výrazne laxnejšie štandardy než EÚ – avšak toto je v súčasnosti reálna hrozba, ktorú by sme jednoznačne nemali prehliadať.“
Všetky zúčastnené strany sa však zhodli, že na to, aby bola reforma, akú ešte Slovensko nezažilo, úspešná, bude kľúčová predovšetkým spolupráca podnikateľského sektora a štátu ako aj stabilná politická podpora, ktorá prekročí minimálne najbližšie volebné obdobie.
Aká budúcnosť čaká priemysel v klimaticky neutrálnej Európe?
07.10.2021
tlačové správy
životné prostredie
Zelená udržateľnosť verzus funkčnosť a konkurencieschopnosť európskeho a slovenského priemyslu. Ambície Európskej komisie (EK) v oblasti zelenej transformácie verzus ich skutočná realizovateľnosť v praxi. Ako zabezpečiť napĺňanie strategických cieľov Európskej únie (EÚ) bez negatívnych dopadov na členské štáty únie a priemyselné odvetvia hospodárstiev? Na tieto otázky dnes spoločne hľadali odpovede zástupcovia európskych a slovenských zamestnávateľov s politickými predstaviteľmi na Panelovej diskusii, ktorú organizovala Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ).
Press & Comms
Tlačové a komunikačné oddelenie
tlacove@ruzsr.sk
+421 2 33014280
Zodpovedá za externú komunikáciu RÚZ s médiami a jednotlivými novinármi prostredníctvom odpovedí na novinárske otázky, tlačových správ a oficiálnych stanovísk RÚZ, a tiež tlačových konferencií. Noviná...