Vojnový konflikt na Ukrajine a s ňou súvisiaci masívny nárast cien energií negatívne ovplyvňuje celý európsky priemysel. Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) spoločne so zástupcami partnerských priemyselných a zamestnávateľských federácií z Rakúska, Česka, Maďarska, Chorvátska a Slovinska preto spoločne prijali spoločnú deklaráciu v ktorej vyzývajú EÚ a vlády jednotlivých členských krajín, aby čo najskôr prijali potrebné opatrenia, ktoré ochránia európsky priemysel a minimalizujú rozsiahle negatívne dopady energetickej krízy na jednotlivé podniky.
Ceny energií v rámci EÚ zostávajú na historicky najvyšších úrovniach – v mnohých prípadoch stúpli medziročne až desaťnásobne. Priemyselné podniky v strednej a východnej Európe sa navyše ocitajú v konkurenčnej nevýhode – za energie dnes platia neraz až päťnásobne viac ako ich konkurenti z tretích krajín. V súvislosti so zajtrajším rokovaním s ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom, ako aj najbližším mimoriadnym zasadnutím Energetickej rady EÚ (24.11) RÚZ, spoločne s ďalšími stredoeurópskymi priemyselnými a zamestnávateľskými združeniami, vyzýva kompetentných, aby čo najskôr zabezpečili realizáciu kľúčových podporných opatrení, a to na národnej i medzinárodnej úrovni.
Zamestnávatelia aj naďalej trvajú na tom, aby Európska komisia (EK) navrhla, a čo najskôr zaviedla, celoeurópske opatrenie zamerané na decoupling, teda oddelenie cien elektrickej energie a plynu, v súlade so závermi Európskej rady z 20. a 21. októbra.
Druhou požiadavkou je zavedenie schémy štátnej pomoci na kompenzáciu zvýšených nákladov za energie na vnútroštátnej úrovni v súlade s nedávno revidovanými pravidlami štátnej pomoci dočasného krízového rámca. Zamestnávatelia upozorňujú, že členské štáty musia byť schopné efektívne využívať nastavené pravidlá, pokiaľ ide o maximálne čerpanie pomoci, kvalifikačné kritériá a rozsah oprávnených, energeticky náročných, odvetví. Tie im pomôžu jednak kompenzovať extrémne nárasty cien energií, a zároveň zabezpečia zavádzanie rovnakých podporných opatrení v rámci celej EÚ, čo zabezpečí rovnaké podmienky na podnikanie.
Priemysel považuje za kľúčové aj to, aby EÚ a vlády jednotlivých členských štátov zabezpečili dostatočnú úroveň ochrany sektorov vystavených tzv. riziku carbon leakage (odchod priemyslu a investícií to tretích krajín s odlišnými environmentálnymi pravidlami) prostredníctvom adekvátneho objemu bezodplatne prideľovaných kvót v rámci európskeho systému obchodovania s emisiami (EU ETS). Týka sa to jednak rokovaní o revízii EÚ ETS, a tiež zavedenia mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM). Bezodplatné prideľovanie kvót a CBAM by mali existovať ako vzájomne sa dopĺňajúce opatrenia v oblasti ochrany citlivých odvetví, pokiaľ iné regióny nebudú uplatňovať podobné schémy súvisiace s emisiami CO2.
Na druhej strane by sa podľa zamestnávateľov nemalo znižovať ani bezodplatné prideľovanie kvót s cieľom získať zdroje na financovanie plánov členských štátov v oblasti programu RePowerEU alebo z dôvodu súčasnej výnimočnej situácie v oblasti výroby. EK by mala prijať potrebné legislatívne opatrenia, aby sa pokles výroby a emisií v dôsledku súčasných okolností neprimerane neprejavil pri výpočte budúceho množstva bezodplatne pridelených kvót pre priemysel v rámci EÚ ETS.
Ku kľúčovým požiadavkám zamestnávateľského sektora patrí aj úprava a nepriama kompenzácia nákladov na CO2 vzhľadom na zvýšené riziká v dôsledku extrémnych cien energií, a to rozšírením oprávnených odvetví na kompenzáciu nákladov prenesených do konečnej ceny elektriny v dôsledku rastu ceny povoleniek za CO2 emisie a synchronizáciou prílohy i k usmerneniam o štátnej pomoci v rámci ETS so zoznamom energeticky náročných odvetví v dočasnom krízovom rámci.
Zamestnávatelia v neposlednom rade trvajú aj na
urýchlení schvaľovania projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetických sietí (ako súčasť programu RePowerEU a najnovšieho nariadenia Rady) a rozšírili zoznam tak, aby zahŕňal všetky projekty, ktoré prispievajú k bezpečnosti dodávok energií (prepájanie vedení a terminálov zemného plynu, oblasť obnoviteľných zdrojov a alternatívnych energií či modifikácia priemyselných zariadení).
