ENG

logo

facebook

AKTUALITY

Podnikateľské prostredie ťaží priveľké regulačné bremeno. Tempo zmien v kľúčových zákonoch je alarmujúce

02.10.2017

Podnikanie na Slovensku môže miestami pripomínať byrokratickú odyseu. V medzinárodných porovnaniach možno kvalita nášho podnikateľského prostredia celkovo patrí medzi tie lepšie, no v konkrétnych prípadoch ostávajú úskalia neúmerne vysoké. Náklady vyplývajúce z regulačného a administratívneho zaťaženia tak dlhodobo patria medzi významné bariéry rozvoja podnikania na Slovensku. Najmä pre malé a stredné podniky. Vyplýva to z Analýzy vývoja regulačného zaťaženia v SR vo vybraných významných zákonoch pôsobiacich na podnikateľské prostredie, ktorú zostavila Republiková únia zamestnávateľov v rámci Národného projektu Centrum sociálneho dialógu II.

Táto analýza prináša podrobné informácie o nákladoch regulácie, ktoré prijímajú jednotlivé subjekty verejnej správy a upozorňuje na príliš časté zmeny právnych predpisov v prípade zákonov, ktoré najviac ovplyvňujú podnikateľské prostredie – a ktoré sú tak často kritizované podnikateľmi. Každý zákon tvorí samostatnú časť, ktorá obsahuje základnú charakteristiku daného právneho predpisu, východiskové údaje, výpočet jednotlivých nákladov, sumarizáciu výsledkov a regulačnú mapu. 
 
Najväčšie prekážky v podnikaní tradične predstavuje daňové a odvodové zaťaženie podnikania a množstvo registračných a administratívnych povinností. Častokrát duplicitných. Celkovo počet regulačných povinností pre podnikateľské subjekty neustále narastá. V rámci 10 analyzovaných zákonov sa konkrétne jedná o nárast z 1514 povinností v roku 2007 na 1719 povinností v roku 2016. V peňažnom vyjadrení toto všetko pre podnikateľov na Slovensku znamená, že nesú celkové bremeno regulácie v objeme viac ako 12 miliárd eur ročne.
 
Chronickým problémom podnikateľského prostredia na Slovensku je však najmä pretrvávajúca nestabilita legislatívneho prostredia. Týka sa najmä kľúčových zákonov, ktoré upravujú podnikanie. V rokoch 2007 až 2016 bol najčastejšie novelizovaný živnostenský zákon (54-krát) a zákon o dani z príjmov (53-krát). Zákonník práce bol v sledovanom období novelizovaný v priemere 2-krát až 3-krát ročne. Priemerné tempo zmien je priam hektické. Situácia sa však v jednotlivých rokoch môže ešte radikálne líšiť. Napríklad v roku 2015 bol zákon o sociálnom poistení novelizovaný 9-krát a živnostenský zákon dokonca 12-krát.
 
Túto alarmujúcu situáciu by mohlo citeľne zmierniť dodržiavanie niekoľkých jednoduchých zásad v rámci legislatívneho procesu. Ide najmä o schvaľovanie zmien s dostatočným časovým predstihom pred začiatkom ich účinnosti a zavedenie jednotných dátumov účinnosti pre novelizácie kľúčových zákonov – v zmysle princípu jeden rok, jedny pravidlá. Z dlhodobého hľadiska je pre odbúravanie zbytočných regulačných a administratívnych povinností kľúčové presadzovať aj opatrenia týkajúce sa samotnej komunikácie štátu s podnikateľom. Elektronizácia plnenia povinností umožňuje priame zníženie regulačných nákladov. Rovnako aj presadzovanie princípu jedenkrát a dosť v prípade poskytovania údajov a informácií štátnej a verejnej správe. 
 
Okrem opatrení samotných je však dôležitá aj dlhodobá a zrozumiteľná forma monitorovania celkového regulačného a administratívneho zaťaženia podnikateľov na Slovensku. Táto analýza preto ako zásadný krok smerom k udržateľnému zlepšeniu podnikateľského prostredia navrhuje zavedenie indexu regulačného zaťaženia.
 
 
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudského zdroje www.esf.gov.sk.